Účelovo podnecovať včelstvá na jar podľa mňa nie je potrebné, ak ich na jeseň včelár zakŕmi dostatočne. Overené skúsenosti ukazujú, že na území severozápadného Slovenska to predstavuje ponechať na včelstvo 10 kg medu a dodať mu 16 kg cukru. Ak nedôjde k nejakému nepredvídateľnému problému, podnecovať, či dokrmovať potrebné nie je. Dôvodom vyšších zimných zásob sú teplé jesene, kedy včely ešte lietajú, ale už nemajú znášku a matky tak dlho plodujú. V kombinácii s chladným, veterným a upršaným marcom, prakticky až do polovice apríla, kedy včely na severe lietajú veľmi málo, príde vhod mať v úli niečo navyše. Niektoré matky, hlavne tie v odložencoch, môžu počas teplej zimy plodovať aj nepretržite. Riešením je napríklad klietkovanie matiek.

Dodanie dostatočného množstva zásob včelstvám znamená, že včely v chladnej jari nebudú trpieť hladom, no v prípade teplej jari ich tak v úli ostane viac, čo nie je na škodu. Včelár musí na začiatku jari vyberať zásoby, aby ich nevytočil s jarným medom ale aj preto, že zimné zásoby boli v úli počas jesenného liečenia tvrdou chémiou a v mede sa tak môžu vyskytnúť nežiadúce látky, ktoré do medu nepatria a nášmu zdraviu neprospievajú. O nič však včelár nepríde a takto spracované zásoby použije pre odložence. Ak nemá dostatok súši na najbližšiu jarnú znášku, zásoby vytočí a po riedení s vodou 1:1 opäť skŕmi odložencami. Poprípade, ak vytočí jarný med a príde náhle ochladenie, či trvalý dážď, je možné týmito zásobami včelám prilepšiť. Vyžaduje si to však vhodný priestor na uskladnenie a ošetrenie zásobných medových plástov.

Posledné dva roky bola skorá jar v našej oblasti nevhodná pre aplikáciu sirupu, včely by ho jednoducho nebrali. Aktuálna jar sa zatiaľ javí ako teplejšia, a vyzerá to tak, že včely sa po dvoch rokoch dostanú aj k peľu z liesky.

S plánmi včelára však nie vždy musí súhlasiť príroda. Napríklad v auguste 2022 sa v oblasti Tatier objavila silná melicitóza, čo spôsobilo nutnosť melicitózny med z úľov vybrať a včely naplno zakŕmiť (cez 20 kg cukru). Včely tak prišli skoro o všetok v plástoch uskladnený peľ a o medové zásoby, ktoré bolo potrebné nahradiť cukrom, alebo invertom. Treba však zdôrazniť, že ak chce mať včelár dobre pripravené včely na prezimovanie a aj kočovanie, je dobré najneskôr v polovici augusta preliečiť včelstvá napríklad kyselinou mravčou. Potom už všetky zásoby, ktoré si prinesú, medové i peľové, zostávajú včelám. Výnimkou je práve spomínaná situácia s melicitózou.

Príkladom toho, ako včelár vníma aktuálny vývoj počasia a špecifiká svojho regiónu je inštruktážne včelárske video zverejnené na youtube včelárom z Moravy. To propagovalo intenzívne podnecovanie v jari práve sirupom. Viacerí včelári aj zo Slovenska sa ním inšpirovali a nakoniec museli cukrový sirup vylievať, pretože v chlade, ktorý v danom roku nastal ho včely úplne odignorovali. Cukrový sirup môže taktiež v prípade skokových nárastov teplôt za takýchto okolností skvasiť, keďže ho včely neberú veľmi intenzívne ako na jeseň. Keď už včelár má pocit, že musí podnecovať, tak radšej by mal zvažovať invert, alebo cesto. Otázkou je, či je to naozaj potrebné. Ak však včelár zo severu ide kočovať na juh, kde je sú teploty už takmer trvale nad 12 °C , ovocné stromy a repka im poskytnú dostatok pastvy na jarný rozvoj.

Ak už v jari chce niekto v severnejších oblastiach podnecovať a „naštartovať“ si tak včely na jarnú znášku, výhodnejšie bude cesto s proteínom 1-1,5 %, peľom, poprípade náhražkami peľu. Včelár si cesto môže vyrobiť sám alebo kúpiť. V prípade, že má podozrenie alebo zaznamenal pozorovaním, alebo vyšetrením mikroskopom nozematózu u niektorých včelstiev a nie sú výrazne pokalené úle, je vhodné použiť cesto proti nozematóze. Silnú asi nevylieči, ale niečo málo pomôže a to hlavne preventívne, Ak ste v oblasti s intenzívnym porastom liesky, či vŕby rakyty a predpovede ukazujú počas ich kvitnutia priaznivé počasie pre včely, cesto by som použil iba ak včely majú veľmi málo zásob a treba im pomôcť. K cestu však včely potrebujú vodu.

Rizikom, ktoré by si mal uvedomiť každý včelár vo vyššej nadmorskej výške je priskoré podnecovanie, ktoré nemusí priniesť vytúžený efekt. Včelár ním včelstvá vystavuje značnému riziku, ak teploty znova poklesnú pod bod mrazu. Pri podnecovaní sa matka rozploduje, no pri výraznom poklese teplôt sa včely stiahnu k plodu aby ho zohrievali a môžu sa tak odtrhnúť od zásob, ktoré už nemajú v tesnom dosahu. Toto riziko je v južných regiónoch výrazne nižšie. Takýto prípad, keď včely neprešli na zásoby nie je nič nezvyčajné a už som to videl aj v tomto roku u dvoch včelárov. Pritom jedny ešte mali slabé zásoby 5 cm pod kolieskom plodu, no napichané uhynuté včely boli v pláste 5 cm nad plodom, kde už zásoby neboli.

Príprava na kočovanie

S prípravou na ďalšiu sezónu včelár prakticky začína už na konci leta. Ja osobne včely nechávam v auguste dlhšie v Tatrách, je tam chladnejšie a je teda možné použiť na liečenie kyselinu mravčiu. Včely si tiež po preliečení kyselinou prinesú medové zásoby a dostávajú dve dávky po dva až štyri litre cukrového sirupu preventívne s prípravkami proti nozematóze, ktoré sa za posledné štyri roky výborne osvedčili. Zároveň v Tatrách vtedy kvitne vrbovka úzkolistá (Chamaenerion angustifolium) a tá v prípade dobrých podmienok – vlhko a vyššie teploty, meduje výborne a poskytuje dostatok peľu na vývoj zimnej generácie včiel a kvalitnými tukovými telieskami a ostane im aj do jari. Takýto prísun potravy by nebolo možné zabezpečiť v regióne Žiliny. Následne sa včelstvá prevezú na trvalé stanovište k zimovaniu a ešte dokŕmia.

Na trvalom stanovišti a po ukončení plodovania matiek (koniec októbra – december) začíname liečiť. Zdôrazniť treba, že nie je správne, ak včelár u včiel spozoruje klinické príznaky vírusového ochorenie zakrpatenia krídel, DVV a zaliečuje čím skôr aj v auguste – septembri, aby včely zachránil. Ak včelárovi padnú, bude to v auguste, septembri, či októbri a to, že bude liečiť chémiou v akomsi „predstihu“, keď má ešte zaviečkovaný plod vôbec nepomôže. Jesenné liečenie tvrdou chémiou je potrebné vnímať ako prípravu na ďalšiu sezónu, nie ako záchranu včelstiev vo vážnych problémoch v sezóne aktuálnej. Naviac včelár často klinické príznaky vírusov ani nezistí.

Ak včelári zo severu Slovenska plánujú kočovať do južných oblastí, musia dôsledne vnímať rozdiely teplôt. Zvyčajne po 15. apríli je už na juhu počasie vcelku priaznivé. Býva spravidla trvale nad 12 až 14 °C a včely už lietajú, na severe vtedy býva v tomto období iba 7 až 8 °C. Oneskorenie v rozvoji tak predstavuje takmer mesiac. Ak by im dával včelár cukor, aby ich ešte podnietil v plodovaní, tak by to neskôr pravdepodobne vytočil s prvým medom Pokiaľ sa chystá vykočovať na repku, je dobré včelám ponechať len 5 kg zásob, čo je minimálne nevyhnutné množstvo, aby sa včely nedostali do stresu a aby ich ešte spotrebovali. No treba sledovať predpoveď počasia a byť si takmer istý, že včely budú mať vhodné podmienky na to, aby si zásoby doplnili. Ak je predpoveď nepriaznivá (chlad, dážď, silný vietor), treba s vykočovaním počkať na vhodné počasie. Ja im nadmerné zásoby vyberám deň pred prevozom.

Kľúčové je počas zimy čítanie z podložiek

Ak včelár zistí, že včely z nejakého neznámeho dôvodu slabo prijímajú zásoby, alebo je včelstvo oslabené a predpokladá u neho možnú prítomnosť vírusu, už na jeseň ho môže podporiť doplnením cesta na horné rámiky. Pri podozrení na vírus, alebo pri pozorovaní klinických príznakov virózy, nie je dobré oslabené včelstvá spájať okamžite so zdravými, aby sa choroba nerozšírila na zdravé včelstvo. Pre úspešné prezimovanie je vhodné kontrolovať podložky včelstiev aspoň v dvoj – trojtýždňových intervaloch. Ak včelár lieči amitrazom, koncom októbra a v novembri, po každom liečení a spočítaní spádu je potrebné podložky vyčistiť a poznačiť si spád. Následne v decembri prebieha liečenie pokapom kyselinou šťavelovou, po ktorom je potrebné postupovať rovnako. V polovici január znovu spočítať spád klieštika po pokape, podložky vyčistiť a vydezinfikovať k odberu meliva na vyšetrenia na MVP. Na jar je možné ešte použiť liečenie prípravkami na báze éterických olejov. Vždy si je potrebné spády klieštika zaznamenať. Tieto čísla nám ukážu, ako dlho matka v jeseni plodovala, či vôbec mala plodovaciu „prestávku“, ako ktoré preliečenie zabralo a ako si jednotlivé včelstvá dokážu s klieštikom poradiť samé.

Pravidelné sledovanie podložiek pomáha včelárovi rýchlo a správne reagovať na konkrétnu situáciu. Ak napríklad zistím , že sa včely ostali na kraji nádstavku a rýchlo sa presunuli do zadnej ´časti nádstavku a dochádzajú im zásoby, viem vybrať rámiky so zásobami z druhej strany a presunúť ich medzi chumáč a stenu úľa. Vhodné je to zrealizovať v prípade potreby na jeseň, keď si včely ešte iba zriaďujú priestor pre zimný chumáč. V prípade potreby môžeme tento krok spraviť aj v jari, či v zime. Zásah do včelstva je rýchly a netreba sa obávať, že včely zachladnú. No treba pracovať rýchlo a mať postup premyslený. Na tak krátky zásah postačuje aj teplota 4 °C. Takto môžeme aj doplniť rámik so zásobami, či prehodiť rámik od včelstva, ktoré má nadbytok zásob. V úplne akútnej situácii, ak je včelstvo bez zásob, treba priložiť cesto. Dá sa to zvládnuť aj pri 3-4 °C za 30 sekúnd. Zdvihnúť fóliu, dať tam koberček s otvorom na cesto, vložiť cesto v originálnom balení s vyrezaným otvorom smerom k rámikom, položiť uteplivku a zatvoriť. Indikátorom problémov je pre včelára aj bzukot včiel, ak je silný znamená to spravidla problém. Ak podložka ukazuje dostatok krmiva a potvrdím si to pohľadom cez fóliu, môže im chýbať matka alebo napríklad v úli môže byť piskor. Ak je na podložke melivo z 3. – 4. uličiek, neznamená to nutne slabé včelstvo. Včely môžu zimovať v chumáči rozloženom v dvoch nádstavkoch nad sebou (včelárim v LG2/3). Je to v celku bežný jav.

Ak nie som si vo včelstve v niečom istý, otvorím ho v nevyhnutnom prípade aj v zime, no počkám na priaznivú teplotu už spomínanú vyššie 4 °C a viac. V zime priemerné včelstvo spotrebuje asi 1kg zásob za mesiac. Zvýšené množstvo zásob potrebujú extrémne silné včelstvá a včelstvá slabé, pretože potrebujú viacej zahrievať. Pri teplej zime a jari, keď včely lietajú spotreba stúpa. Dobré je používať aj v zime aspoň jednu monitorovaciu úľovú váhu.

Ide sa kočovať

Ak včelár pracoval strategicky a pripravil si odložence, ktoré nepriložil na jeseň a nechá ich prezimovať, vie sa dostať silou včelstva na úroveň včelstiev na juhu, ktoré sú v takmer mesačnom predstihu. Jedným odložencom totiž včelár dokáže posilniť dve včelstvá. Jedno včelstvo, v ktorom chce matku vymeniť, nechá v jari rozplodovať, dá ju preč, či posunie priateľovi včelárovi, ktorý o matku počas zimy prišiel. Do včelstva vloží polovicu odloženca s matkou a druhú polovicu bez matky priloží do druhého úľa, ktoré takto iba posilní. Týmto spôsobom je možné posilniť severné včelstvá na úroveň tých na juhu.

Bez posilnenia, včelstvo slabšie (zo severu) zvyčajne dokáže vyprodukovať iba necelú polovicu medu oproti domácim, teda tím, ktoré zimovali na juhu. Naopak posilnené včelstvo s dobrou prípravou vie zabezpečiť rovnakú znášku ako domáce, nenakočované včelstvá. Samozrejme je to aj vecou genetiky, nielen sily včelstva. Ak z nejakého dôvodu nemám dostatok odložencov na posilnenie, včelstvá sa na znáške repky aspoň dostanú do správnej kondície, čo je pre mňa podstatné. Repkový med sa na severe veľmi nepredáva a tak mi ani veľmi nechýba. No ak je sezóna bohatá na med iba v jari, ako napríklad tá minulá, poteší aj ten. Pre mňa sú dôležitejšie včely v kondícii na nasledujúce znášky. Ako je napríklad znáška z agátu, maliny, medovice, pestreca mariánskeho, či jedľovej medovice.

Ak sa včelár venuje plemenitbe, nesmie zabudnúť takéto včelstvá vybrať z kočovného voza a nechať si ich na rozchovávanie ďalšej generácie matiek. Ja rozchovávam matky z jedného, alebo dvoch včelstiev, ktoré po dva roky dosahovali najlepšie výsledky. Nejedná sa čisto iba o medný výnos, ale je to kombinácia požiadaviek na budúce matky. Samozrejme tým medný výnos nezatracujem a ani neodsúvam do úzadia. Vhodné je si tiež nechať dve-tri včelstvá. jednak na chov pri matke, alebo ak dôjde plod a treba kde-tu posilniť nejaký odloženec. Matky si chovám aj v zberných odložencoch, no z dôvodu veľkého rizika prenosu chorôb to posúvam do úzadia. Ing. Ľuboš Remeta SVSJČ