Ako včelári sme vyhrali v ankete“ Byrokratický nezmysel roka 2020“ O tom, akým nezmyslom sa kočovní včelári musia riadiť, som písal presne pred rokom v článku o súčasnej platnej legislatíve. V ankete, ktorú realizovalo Združenie mladých podnikateľov Slovenska sa „včelársky nezmysel“ umiestnil na prvom mieste a dostal 25% hlasov.

Združenie a vyhlasovateľ súťaže uviedol ako príklad povinnosť zapísať do kočovného plánu kočovanie na znášku zo slnečnice v marci a teda čase, keď slnečnica ešte nie je zasiata.

Nie najšťastnejší výber

Pre laika však príklad jednoduchý na pochopenie. Z môjho pohľadu sa nejedná o šťastný výber komodity, aj keď plánovanie kočovania v marci na celú sezónu určite nezmyslom je. Dôvod na nevhodný výber je prozaický. Aj poľnohospodári určitým spôsobom plánujú svoje aktivity na nejaký ten mesiac dopredu. Ak chcú v jari zasiať slnečnicu, určite už začiatkom roka majú hotový osevný plán a vedia kam ju zasejú. K tomu musia patrične pripraviť pole a taktiež potrebujú včas objednať, či pripraviť napríklad osivo. To, či v jeseni slnečnica poskytne včelám nektár, alebo nie, je bezpredmetné v jari riešiť, pretože to včelár zistí až tam bude fyzicky mať včely.

Problém s nevhodným marcovým plánovaním vidím v troch rovinách, aj keď treba ešte povedať, že ide iba o plán, teda zámer. Tak to asi myslel pôvodný autor.

V prvej rovine sú to skôr v tej dobe nepredvídateľné jarné mrazy, ktoré môžu jarnú a letnú znášku poškodiť, či úplne zničiť. Nemusíme chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť na poslednú sezónu. V roku 2020 jarné mrazy poškodili na veľkej ploche južného Slovenska agát natoľko, že znáška bola minimálna, až takmer žiadna. Ja osobne som na prvé plánované stanovište nekočoval, na druhom včely mali tak pre seba a na treťom stanovišti včely za chladného a upršaného počasia niečo málo do úľov priniesli. To som im musel nechať, nakoľko vízia zlepšenie počasia bola v nedohľadne. Do znášky z maliny, kde som tiež nepredpokladal výdatné prírastky na váhe, ešte ostával nejaký ten týždeň. V závere sezóny som zrušil aj presun včelstiev na jedľovú medovicu a pestrec mariánsky.

V druhej rovine je to vyhlásenie uzáver počas aktuálnej sezóny z dôvodu nových ohnísk moru včelieho plodu. Takto som musel v minulom roku zmeniť plán pri kočovaní na lipu iba pár dní pred samotným presunom včelstiev. Takže vlastne už schválený plán bol posunom v čase opäť chybný a vyžadoval opätovnú zmenu.

V tretej rovine je nutné mať pre kočovanie negatívny výsledok na prítomnosť moru včelieho plodu pre kočovné a rezervné včelstvá. Ak včelár odošle zmesné vzorky meliva včas (teda koncom januára a nie v marci) a nenecháva to na poslednú chvíľu, kedy sa z dôvodu nahromadenia vzoriek čaká dlhšie, v marci už vie či má včely zdravé a či má vôbec zmysel kočovanie plánovať. Tu je to len na včelárovi a tomuto sa dá predísť.

Ako to riešiť ???

Kočovný plán včelárovi schvaľuje jeho domáca RVPS pred vykočovaním na celú sezónu. Tá má podklady o zdravotnom stave vašich včiel z rozboru meliva z laboratória a taktiež kontaktuje RVPS kde máte plánované stanovišťa, či sa nenachádzajú v pásme uzávery MVP. V prvom kroku súhlasím. Domáca RVPS by teda mala potvrdiť, že kočovné včely po rozbore meliva nevykazujú chorobu MVP. V druhom kroku to vidím zo strany RVPS ako nepotrebné. Skôr by som to nechal na samotnom včelárovi. Ten by mal za povinnosť povedzme týždeň pred prikočovaním do danej lokality telefonicky(e-mailom) ohlásiť svoj zámer príslušnej RVPS, a tá mu vzhľadom k aktuálne zdravotnej situácii v lokalite zámer buď udobrí, alebo zamietne. V prípade súhlasného stanoviska, včelár nové miesto zapíše do plánu a následne odošle emailom predmetnej RVPS schválenú kópiu kočovného plánu o zdravotnom stave kočovných včelstiev od jeho domácej RVPS. P

oprípade si dotknutá RVPS váš schválený kočovný plán môže pozrieť priamo v CEHZ a tam ho aj potvrdiť. Stačí v CEHZ upraviť kočovnú tabuľku. Doplniť dva stĺpce. K aktuálnemu termínu prikočovania doplniť aj predpokladaný termín (z dôvodu možného posunu termínu kvôli nepriaznivému počasiu či technickej poruche) a stĺpec kde dotknutá RVPS dopíše svoje stanovisko. Odpadla by tak povinnosť overovať situáciu v marci (apríli), hlásiť prikočovanie, či doručiť kočovný plán na RVPS. Vyhneme sa aj problémom prikočovania do oblasti z uzáverou. V súčasnej dobe niektoré RVPS chcú pri hlásení prikočovania priniesť schválený plán osobne a iným postačuje iba kópia plánu emailom. Pri osobnom doručení po jednej, dvoch, ale aj troch prebdených nociach za volantom musím v danej lokalite aj 100-200 km od domu počkať na úradné hodiny, aby som plán nezmyselne osobne doručil.

Je mi jasné, že nejakú „byrokraciu“ je potrebné zo strany včelárov strpieť. Len ide o to, aby ňou boli všetky zainteresované strany čo najmenej zaťažované s rovnakým, alebo lepším výsledným efektom. Je doba mobilných telefónov,e-mailov a možno by bolo na čase využiť CEHZ, ktorý by asi mal aj k týmto účelom slúžiť.