Presnú odpoveď platnú pre všetkých včelárov z rôznych lokalít Vám nedá nikto. Univerzálny návod jednoducho neexistuje a na túto otázku si musí odpovedať každý včelár sám. Na trhu je už veľké množstvo schválených liečebných prípravkov a postupov a je len na Vás, ktorý si vyberiete. Podľa môjho názoru by včelári mali začať rozmýšľať komunitne. Ak liečim poctivo a sused sa k tomu nemá, v závere to znižuje výsledný efekt aj v mojich včelstvách. Včely jednoducho zalietavajú do iných úľov a to celkom intenzívne. Uvádza sa až 70 – 80%, no ja si mieru zalietavania naozaj nedovolím odhadnúť. Ak včelárite v izolovanej lokalite, je to naozaj iba na Vás. No ak máte v okolí viac včelárov, bolo by v prospech veci sa na liečení a postupe liečby aspoň čiastočne dohodnúť. To je vzhľadom k rôznym povahám včelárov, metódam včelárenia a technikám liečby priam nemožné, aj keď používané metódy sú v danej lokalite často obdobné.

Keďže som kočovný včelár, ktorý si počas častejšej zmeny stanovíšť môže čo to od lokálnych včelárov nechtiac „nazbierať“. Samozrejme mi záleží na zdraví vlastných včiel, ale aj na tom, aby som počas kočovania nezavliekol choroby iným včelárom, preto liečim častejšie. Na prvý pohľad sa naozaj môže zdať, že to preháňam. Pri preliečovaní včiel sa snažím kombinovať viacero metód, aby som zvýšil účinnosť liečby a znížil tak možnosť rezistencie klieštika na jednu účinnú látku. S istotou môžem povedať, že žiadna metóda liečenia nie je účinná na 100%. Frekvencia liečenia sa môže v rôznych oblastiach, ale aj vzhľadom k úrovni zamorenia včelstiev, líšiť. Ak to nie je potrebné, liečenie zbytočne nevykonávame.  Liečbu je potrebné aplikovať  včas a nie vtedy, keď je už neskoro. Je dobré použiť niektorú z techník zameraných na monitoring aktuálneho napadnutia každého včelstva klieštikom. Použiť môžeme metódu prirodzeného spádu klieštika za 24 hodín, popráškovania práškovým cukrom, či metódu smyv uspaním, alebo použitím zmáčadla.

Proti VD od jari až do zimy.

Často skloňovanou otázkou je jarné preliečenie. Ja osobne začiatkom marca aplikujem Ekopol. Vonku je v tom čase ešte relatívne nízka teplota a preto môžem počítať s pomalším odparom éterických olejov a teda dlhšou dobou účinnosti. Mnohí si povedia, veď som v jeseni preliečil na nulu a už mi nepadlo nič, tak prečo liečiť v jari. To síce môže byť pravda, ale ako je potom možné, že na konci leta či na jeseň znova takmer všetci počítame klieštika v stovkách, či dokonca v tisícoch? Hlavné dôvody sú podľa mňa tri. Buď si ho včely ešte v jeseni doniesli z iného, nepreliečeného, alebo zle preliečeného včelstva. Druhý dôvod je, že počas liečby sa vo včelstve nachádzal zaviečkovaný plod kde klieštik prežil. Tretím dôvodom je zle, poprípade nevhodne aplikované liečivo. Môžem ale povedať, že aj po poctivom jesennom a zimnom liečení, v jari zaznamenávam malé spády klieštika. Ak však pri jarnom preliečení zistím vo včelstve spád klieštika rádovo v desiatkach kusov (a vysoké spády som zaznamenal aj pri ostatných liečeniach), včelstvo si pravdepodobne s klieštikom nevie poradiť a má teda nízku varroatoleranciu (napr. VHS, grooming). Takéto včelstvo bude v jari z ďalšieho chovu vyradené.

Medzi prvým a druhým liečením v sezóne pristupujem k zootechnickému opatreniu, vyrezávaniu trubčiny. Nikdy nie všetku, keďže aj trúdy majú vo včelstve svoju úlohu. U kvalitných včelstiev, z ktorých chcem šíriť gény ďalej, nechávam trubčiny podstatne viac.

Druhé liečenie vykonávam po poslednom agáte. Vtedy už mám za sebou 3 – 4 stanovišťa a preto včely preliečim kyselinou šťaveľovou (KŠ) na glycerínovom nosiči. Do maliny mi ostávajú ešte 2-3 týždne a to mi poskytuje dostatočný časový priestor na takúto liečbu.

Letné preliečenie robím spravidla kyselinou mravčou (KM) v auguste, ak na to nie sú vhodné teplotné podmienky tak Ekopolom. Teda liečivom vhodným na aplikovanie po znáške a hlavne v období s veľkým množstvom zaviečkovaného plodu. Možno už trochu neskoro, ale dovtedy sú včelstvá na znáške z vrbovky, medovice, či pestreca. Robím tak preto, aby som sa zbavil tlaku klieštika na včelstvo a aby sa zimné včely neliahli týmto parazitom poškodené. Takéto rany na včelách môžu byť trvalé a tak vytvárať brány vhodné pre vstup infekcií a vírusov. To môže mať za následok v mesiacoch august až október, ale aj v marci či apríli totálny kolaps, alebo zoslabnutie včelstva. Pritom včelstvo ani nemusí byť klieštikom veľmi napadnuté. Stačí ak je klieštik nosičom vírusu a včely majú slabšiu imunitu. Vírus sa potom rabovkou, alebo zalietavaním včiel, prenáša z úľa do úľa a môže vyhubiť aj celú včelnicu. Takto som v roku 2019 doplatil na neregistrovaného včelára v mojej blízkosti stratou piatich včelstiev. Ten sa o včely nestaral a neliečil. Tým že včely pravidelne monitorujem, podarilo sa mi to relatívne včas zastaviť, aj keď niektoré boli v jari veľmi slabé. Tu sa mi ale ponúka otázka nad ktorou od vtedy lámem hlavu, čo s matkami vo včelstvách ktoré zoslabli, ale prežili. Sú zlé a treba ich vymeniť, alebo naopak sú dobré a majú tak silnú imunitu, že aj takúto vírusovú nálož prežili? Vyriešiť to, je moja úloha do budúcna.

K jesennému liečeniu treba povedať iba to, že ho vykonávame v bezplodovom období a robíme ho ako prípravu včelstva na ďalšiu sezónu. Aktuálny rok už touto liečbou nezachránime. Ak by sme v jeseni nepreliečili, včelstvo by už v nasledujúcej sezóne ten tlak napadnutia klieštikom pravdepodobne nezvládlo.

Niektorí včelári pri liečení v jeseni často robia chybu, pri aplikácii účinnej látky Amitraz (Avartín, Varidol) fumigáciou. Aplikujú liečbu určenú pre bezplodové obdobie skoro a to v čase, keď je vo včelstve ešte veľká plocha zaviečkovaného plodu. Vo včelstve sa spravidla takmer vždy nejaký ten zaviečkovaný plod nachádza, a tým v ňom nejaký ten klieštik prežije. No treba počkať, keď je ho čo najmenej, najlepšie žiadny.

Tvrdú chémiu používam iba na konci roku a aj to iba 2, s ťažkým srdcom maximálne 3x. Ak pri tretej aplikácii ešte stále zaznamenám spád, včely preliečim až v polovici decembra pokapom KŠ.

Účinnosť pôsobenia roztoku KŠ je jednak dlhšia ako u fumigácie a jednak má účinnosť až 96 – 98% . No predsa len nejaký klieštik opäť prežije. Sú to ale jednotlivé kusy, už nie desiatky ani stoky.

Je dobré mať prehľad.

V roku 2017 som si vyrobil v MS excel tabuľku na presné a prehľadné monitorovanie spádu klieštika po jednotlivých liečeniach. Takto som mal možnosť presnejšie vidieť aký celkový počet klieštika sa vo včelstve nachádzal, ako bola ktorá liečba účinná a ako si jednotlivé včelstvá dokážu s klieštikom poradiť samé. Zo zozbieraných dát sa dá odsledovať aj to, ktoré včely ako dlho a koľko plodujú v jeseni a v zime. Jednotlivé liečebné metódy a k nim prislúchajúce spády si môžete pozrieť https://www.vcelyliecia.sk/blog/vykaz-spadu-kliestika-za-rok-2019 v priloženej tabuľke a pre jednoduchší prehľad aj v grafe. Ak sú včelári, ktorým takáto forma vyhovuje, tabuľka pre celoročné liečenie a monitoring spádu klieštika je voľne stiahnuteľná na mojej internetovej stránke v časti https://www.vcelyliecia.sk/blog/liecenie. V prípade potreby si ju upravte podľa vlastných požiadaviek.