V minulom roku bola príroda pri jarnom rozvoji rýchlejšia takmer o 3 týždne vďaka teplému februáru.  No v tomto roku to našťastie chladné počasie a silnejšie mrazy na konci februára pribrzdili. Napriek tomu teplá dekáda začiatkom februára niektoré včelstvá rozplodovala. Pri  kontrole pred nástupom mrazov som zistil, že odložence v zateplených úľoch už mali na severe v druhej polovici februára asi 3dm2 plodu a v nezateplených skoro nič, maximálne dve- štyri koliečka o priemere 3 cm. Veľa organizácii u svojich členov zisťovalo zimné spády včelstiev začiatkom druhej polovice februára čo sa ukázalo ako predčasné. Posledné silnejšie mrazy na konci februára si vybrali daň v podobe padnutých či zoslabnutých včelstiev. Dialo sa tak v mnohých regiónoch.  Pritom mnohé včelstvá či už zoslabnuté, alebo padnuté mali pokalené rámiky.

Marcové teplé a slnečné dni už rozplodovali takmer všetky včelstvá po celej krajine a to aj s podporou výdatnej peľovej znášky z liesky, za ktorou si včely mohli dovoliť lietať aj na väčšie vzdialenosti.

Predpovede zatiaľ hovoria o nadpriemerne teplom marci, no stabilné počasie ešte asi očakávať nemôžeme (ako sa hovorí) počas „bláznivého“ apríla. Teplé, až nadpriemerne teplé dni môžu hlavne na severe striedať chladné s nočnými mrazmi, ktoré by už ani na sever nemali byť výrazné a včely by to mali ustáť a plod vyhriať.  Naopak na  južnom Slovensku by už teploty veľmi nemali klesať pod 0°C v noci a pod 10 °C cez deň. Včely už tak pôjdu do rozvoja rýchlo. Ešte nie tak dávno rozdiel medzi  juhom a severom krajiny bol na každých 100 m nadmorskej výšky, približne jeden týždeň posunu začiatku kvitnutia vegetácie. Rozdiel v kvitnutí vegetácie býval aj 4 týždne. Posledné roky ale globálne oteplenie zmenilo ráz počasia a posun je niekedy naozaj minimálny.

Prvé jarné znášky

V apríli začínajú kvitnúť prvé ovocné stromy a postupne sa k nektárovej a peľovej znáške z nich pridáva aj intenzívna znáška z repky olejnej. Ovocné stromy budú po vŕbe ďalšou intenzívnejšou znáškou. Je treba si však uvedomiť, že aj záhradkári vyrážajú za svojim hobby a niekedy sa to nestretne s pochopením potrieb včiel, ktoré im vlastne pomáhajú zvýšiť úrodu. Čoraz novšie šľachtené odrody ovocných stromov sú háklivejšie na choroby a preto sú potrebné jarné, vcelku intenzívne postreky proti škodcom. Ten však často zasiahne aj včely a tie hynú buď priamo na kvetoch, alebo cestou do úľa. Takéto úhyny nie sú tak masívne ako pri poľnohospodárskych monokultúrach, ale dokážu tiež  včelstvá  poškodiť. Preto je vhodné, aby včelári na túto skutočnosť záhradkárov upozornili. Na potrebu aplikácie postrekov aspoň vo večerných hodinách, kedy už včely nelietajú, alebo používať bio postreky, ktoré je však potrebné aplikovať častejšie. Je možné tak urobiť cez lokálne zväzy záhradkárov, formou letákov v záhradkárskych osadách, alebo formou miestneho rozhlasu v obciach.

Teploty a jarné počasie síce majú na včelstvá veľmi dobrý vplyv, ale problémom v krajine ostáva nedostatok vody. Netreba zabúdať na umiestnenie napájačiek s vodou v blízkosti úľov, ako aj jej pravidelné dopĺňanie. Vzhľadom na vyššie teploty a aj väčšej spotrebe vody už môžeme prejsť aj na objemnejšie napájačky. Vodu včely potrebujú na spracovanie zásob, cesta, peľu a tvorbu materskej kašičky pre plod. To čo im v zime a pri začiatku plodovania stačilo odobrať z kondenzu z úľa, či stropnej fólie už v apríli zďaleka nestačí.  Spotreba vody je ďaleko vyššia.

S narastajúcim prínosom nektáru však včely získajú aj vodu, ktorú potrebujú odpariť z ukladanej sladiny ako prebytočnú. Repka olejná intenzívne meduje až v druhej polovici kvitnutia. V prvej polovici kvitnutia včely intenzívne využívajú hlavne peľovú znášku, ktorá rapídne zvýši proces plodovania a  pri ktorej je nevyhnutný aj prísun vody. Aktuálnym problémom však ostáva nedostatok vlahy v zemi pre potreby vegetácie. S nedostatkom vlahy prichádza aj  nižšia kvalita peľu a nedostatok nektáru produkovaného rastlinami. Čas kvitnutia rastlín sa pri nedostatku vlahy skráti.

Ak sme plánovali mať na znášku z repky už dostatočne pripravené včely, bolo potrebné ich v marci podporiť napríklad cestom s vysokým obsahom proteínu. Ja používam cesto Superproteín, s obsahom proteínu až 10% a je to v úli naozaj vidieť. Počas marca včely spracovávali  uložené zásoby , ale cesto odoberali veľmi intenzívne. Na severe krajiny a v chladnejších oblastiach je možné včely takýmto cestom podnietiť ešte aj začiatkom apríla.

Pri teplom počasí a jarnom rozvoji si treba všímať aj jarné rabovky, ktoré nie sú tak  bežné ako v jeseni, ale nie sú ani ničím výnimočným.

Nastáva výmena zimných včiel za letné

Prvé húfne jarné prelety už máme za sebou asi po celom Slovensku.  Včely sa preleteli už aj u nás, na severe niekoľko dní, zabezpečili si potrebný peľ pre chov plodu. Dôležité pri prvých jarných preletoch je aj vyprázdnenie výkalových vačkov. Včely sa tak zbavili nespracovanej časti potravy, ktorá by im mohla neskôr spôsobiť tráviace problémy, čím by mohlo dôjsť k pokaleniu vo vnútri úľa. Znížil sa tak aj tlak možnej silnejúcej nozematózy. Prípadné chladné a daždivé počasie môže ešte včely na pár dni v úli „uväzniť“, no pre dosluhujúce zimné a čerstvo vyliahnuté krátkoveké včely to už nepredstavuje  veľký problém. To, že začiatkom, alebo v prvej polovici apríla ( v chladnejších oblastiach aj neskôr) v úli pozorujeme rapídny úbytok včiel je hlavne dôsledkom výmeny zimnej generácie za letnú. Ide iba o krátkodobú záležitosť.  Ale ak za týždeň, možno o niečo viac, počet včiel nestúpne, treba hľadať problém inde. Choroby by už nejak rapídne prezimované včely zasiahnuť nemali, no niektoré oslabené ešte boj do jarnej sezóny stále nevyhrali a chladné počasie im môže trápenie iba zhoršiť.

Podceňovaná jarná dezinfekcia

Po zimnej letovej pauze, kedy včely neopúšťali úľ a všetko „nepotrebné“ vrátane meliva a mŕtvoliek, ktoré uhynuli či už z dôvodu veku, alebo rôznych chorôb , padali na  dno úľa, ktoré je tak kontaminované rôznymi nežiadúcimi patogénmi a preto je potrebné dná v jari vydezinfikovať.  V týchto priestoroch sa cez zimu hromadili  patogény, ktorých sa takýmto spôsobom zbavujeme. Ja tak každú jar v prvej polovici apríla všetky dná postupne mením za čisté a vydezinfikované. Samozrejme, asi málokto má 2x taký počet dien, aby všetky mohol vymeniť naraz. Robím to postupne  po 15-20 rodinách, či po paletách. Preto by každý včelár mal mať určité percento dien navyše, rovnako aj nádstavkov, rámikov a ostatných súčastí úľa. Pred vložením vydezinfikovaného dna, ho ešte v časti pod sitom postriekam prípravkom B 401 Certan proti víjačke. Pod sitom si včely úľ nedokážu čistiť samé a pre víjačku tam vzniká vhodné prostredie plné meliva pre jej život a rozvo. Rovnako Certanom ošetrím aj podložky v dnách, kde povedzme si rovno, nie vždy zvýši čas na ich pravidelné čistenie.

Väčšina včelárov používa na hornom nádstavku stropnú fóliu. Pri nedostatočnom vetraní a zlej cirkulácii vzduchu v dôsledku rozdielu vonkajšej teploty a teploty v úli (kde včely zahrievajú plod), dochádza k usadzovaniu vyzrážaného kondenzu vody. Kondenz potom steká po stenách úľov a zapríčiňuje plesnivenie krajných rámikov. V takomto prípade treba na budúcu zimu zmeniť spôsob vetrania v úli. Ja som v jeseni vymenil u polovice včelstiev fóliu za antibakteriálnu textíliu a výsledok čistých rámikov sa dostavil. Budúcu zimu tak budem zimovať už všetky včelstvá.

Zaplesnivené rámiky je potrebné vytaviť a vydezinfikovať. Rovnako tak, keď došlo aj k zaplesniveniu nádstavku.

Pridávanie medzistienok

Pri vhodnom počasí, pri intenzívnej znáške a  u silnejších včelstiev môžeme už koncom apríla zaregistrovať plne obsadené uličky včelami a rozbeh stavebného pudu. Postupne tak už môžeme opatrne pridávať medníky a po jednej, ak včelárime v nízkych nádstavkoch po dve, medzistienky umiestnené na okraji plodového telesa. Niektoré včelstvá už môžu stavať aj trúdie dielo a preto je vhodné pridať aj stavebný rámik.  Pridávaním medzistienok a hlavne zväčšovaní úľového priestoru treba ale byť opatrný.  Ak včelstvo ešte nedosiahlo potrebnú silu a neobsádza ani súčasný úľový priestor, poprípade ak očakávame periódu chladnejšieho počasia, prípadne nie je k dispozícii žiadna znáška, môže to včelám iba uškodiť a zlým krokom môžeme jarný rozvoj v lepšom prípade pribrzdiť, alebo takmer úplne zastaviť. Vedieť včas a správne pridávať medníky chce určité skúsenosti a prax. Mladší a hlavne začínajúci včelári, by sa v regióne mohli spoľahnúť na skúsenosti svojich ostrieľaných včelárskych kolegov. Medzistienky do plodiska zo začiatku pridávame na okraj plodového telesa, nie do stredu.

Ak sa predsa už rozhodneme pridať medzistienku, nie je vhodné v predstihu natavovať všetky na celú sezónu. Ak máme rámiky zbité, nedrôtikované, tak natavenie medzistienok už nie je časovo náročná záležitosť. Ja medzistienky natavujem deň-dva pred pridávaním a pred vložením do úľov ich rozložím na slnko. Pri ostrom slnku stačí 20 minút na každú stranu. Z medzistienky zmizne šedý povlak, krásne zožltne a vosk sa intenzívne rozvonia. Včely to ľahšie prijímajú.

Správny rozmer medzistienky

Pri natavovaní medzistienok je dobre mať na rámiku aspoň na hornej latke drážku, na uchytenie medzistienky, aby sa pri vyššej teplote v úli nezvlnila. Je veľmi dôležité dbať na správny rozmer medzistienok – či už vyrobených na objednávku, alebo kúpené ako hotové.  Nie je vhodné dávať medzistienku natesno od latky k lakte. Pri vyššej teplote v úli sa medzistienka trochu natiahne a následne sa zvlní. Snažíme sa nechať si vyrobiť, alebo kúpiť medzistienky zodpovedajúce nášmu rámiku. Radšej pár milimetrov orezať, ako keď má chýbať centimeter ku každej lakte. Medzistienky natavujeme k spodnej lakte, a miernu medzeru nechávame pri látke hornej ( na čo môže slúžiť aj drážka v hornej lakte o hĺbke 3-5mm. Hore včely voľnú medzistienku dostavajú, no ak je medzera medzi medzistienkou a dolnou latkou veľká, spravidla už nie. Takto sa potom nedostavaná medzistienka na spodnej časti, už ako vystavané panenské dielo pod váhou medu prehýba. Včely sa však aj rady schovávajú medzi plastom a spodnou latkou, čo robí problém pri ich ometaní pri kontrole a počas medobrania. U súši, ktoré predtým slúžili v plodisku na liahnutie plodu, sa prehnutie pod váhou medu nemusí prejaviť, keďže je plást spevnený košieľkami.  Na rozdiel od panenského diela sa tak nepoškodzuje plást ani pri vytáčaní hustejších medov, melicitóznych medov a medov vytáčaných pri nižších teplotách.

Čo hovoria výsledky vyšetrenia meliva

Ak včelár poslal melivo na rozbor do certifikovaného laboratória asi po  týždni obdrží výsledok vyšetrenia na mor včelieho plodu a ak sa ten nepotvrdí, melivo je ďalej  vyšetrené na hnilobu. Pokiaľ bol výsledok na prítomnosť MVP negatívny, včelár môže po schválení kočovného plánu spádovou RVPS vykočovať v súlade s plánom a záujemcovia o predaj včelstiev a odložencov môžu ponúkať včelstvá na predaj. No netreba zabudnúť, že pred samotným prevozom včelstiev, alebo predajom, musí ešte pridelený AÚVL vykonať klinickú prehliadku a to maximálne 14 dní pred samotnou prepravou a vykonať zápis. Ak by AÚVL pri klinickej prehliadke predsa len narazil na podozrivé plásty s plodom, nasleduje nové vyšetrenie vzorky plástu s plodom.

Kočovný včelári musia mať na pamäti, že je potrebné si preveriť miesto kam plánujú vykočovať, aby sa nedostali  do pásma uzávery. Do týchto priestorov je v súlade s Eradikačným programom zákaz kočovať , ale aj z pásma vykočovať. Zákaz platí aj pre vývoz včelstiev za účelom predaja, ale aj dovozu včelstiev do pásma uzávery. Ak by ste sa do pásma nevedomky, alebo aj vedome dostali, vaše včely v pásme uzávery zostanú až do doby jej zrušenia. A to nemusí byť v tomto roku. Niektoré uzávery trvajú aj 3 roky, až pokiaľ výsledky vyšetrení nepreukážu nákazovú situáciu za prekonanú.

Ak vám bol zaslaný výsledok vyšetrenia meliva ako pozitívny (rovnaký obdrží aj spádová RVPS) budete poučený RVPS o ďalšom postupe. Nasledovať by mala za vhodného počasia klinická prehliadka AÚVL a ten buď nákazu potvrdí a bude vyhlásené nové pásmo uzávery, alebo nepotvrdí a včelstva sa tak považujú za zdravé. Niekedy pri pozitívnom vyšetrení môže ísť iba o veľmi slabú nákazu spórami Paenibacillus larvae,  možno ešte niekedy z jesene a silné včelstvo s dobrým hygienickým pudom a dobrou imunitou nákazu prekonalo bez problémov. No aj po klinickej prehliadke ktorá, klinické príznaky nepotvrdí, treba byť ostražitý.

Slušnosťou je priestor na kočovanie dopredu dohodnúť

Pred samotným vykočovaním, by mal včelár ešte vykonať dohovor s majiteľom pozemku (príp. poľnohospodármi), na ktorom včely postaví, alebo kde sa nachádza znášková plodina. Predíde tak nepríjemnostiam, ktoré môžu po nedohodnutej „návšteve“ vzniknúť smerom k poľnohospodárom, alebo aj miestnym včelárom, či kočovníkom, ktorí už majú daný priestor zarezervovaný. Poľnohospodári vás tak nemusia informovať o prípadných postrekoch, alebo svojich krokoch na danej parcele.

Záverom by som len chcel upozorniť včelárov, ktorí majú v jeseni pocit, že včely majú stále málo zásob a včelám „doprajú“ nadmieru, že plné úle v jari obmedzujú matku v plodovaní. Preto je potrebné s tým niečo urobiť. Rovnako by som rád pripomenul hlavne pre sever krajiny, že tu máme stále riziko prudkého ochladenia aj na pár dní, čo môže včely zohrievajúce plod odrezať od zásob. Platí postup z minulého článku.

Na Slovensku, ale aj v blízkom okolí sa v tomto čase organizujú väčšie či menšie včelárske predajné výstavy. Včelár tam má šancu vidieť rôzne vybavenie, iné spôsoby včelárenia, porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi od fachu a v neposlednom rade vypočuť si aj zaujímavé prednášky aj od zahraničných prednášateľov. Ak máte čas, je dobré sa na niektorú z nich vybrať či už doma, alebo za hranice a byť tak na chvíľku vo včelárskom raji plnom nových informácií.

Všetkým prajem úspešný štart do novej znáškovej sezóny.