Úvodom by som chcel povedať, že poznatky, o ktoré sa s vami budem deliť, vyplývajú z mojich skúseností a praxe. Metódy, ktoré používam mi fungujú, no nikomu tým nechcem vnucovať myšlienku, že takto to je najlepšie a takto to treba robiť. Všetko sú to len odporučenia a jednotlivé kroky sú vždy na danom včelárovi. Každý včelárime v iných podmienkach, inými technikami, v iných úľových systémoch no základné princípy včelárenia ostávajú identické.
August je nielen začiatok včelárskeho roku, ale aj mesiac akéhosi zúčtovania.
Neexistuje presný začiatok a teda ani koniec roka. Niekto už spočítava kilá vytočeného medu a niekto ešte čaká na poslednú medovicu. Na druhej strane nám už august môže nastaviť zrkadlo, ako sme včely preliečili v jeseni minulého roka a ako sme sa o ne starali v lete. V tomto roku bola znášková sezóna vcelku dobrá, včelstvá išli do sily, netrpeli hladom, čo prospelo aj ich imunite. No ruka v ruke s plodovaním dostával šancu pre svoj rozvoj aj klieštik. V mnohých prípadoch, ak silne napadnuté včelstvá včelár včas nepreliečil, je začiatok sezóny aj ich smutným koncom.
Na záchranu silne napadnutých včelstiev je už neskoro, ale je najvyšší čas začať robiť niečo preto, aby nám včelstvá takto smutne neskončili v jari, poprípade o rok.
Približne začiatkom augusta sa vo včelstvách začína liahnuť zimná generácia včiel. Teda včely s dĺžkou života asi 6-8 mesiacov, ktoré prevedú kolóniu zimou do ďalšej sezóny. V tej dobe by už včelár mal vedieť, koľko včelstiev chce zimovať, akú metódu a teda na koľkých nádstavkoch chce zimovať. ktoré matky nahradia v úľoch staré, alebo tie bez výkonu v minulej sezóne a ktoré odložence pôjdu do zimy samostatne, ktoré priloží, či spojí. Nielen kmeňové včelstvá, ale aj samostatne zimované odložence, by mali v auguste dosiahnuť počet a silu na prežitie chladnej, ale aj prípadnej dlhej zimy. To aká bude zima, nikto z nás teraz povedať nevie. A preto by mali byť včely zásobami pripravené na skorý začiatok zimy, ale aj chladný marec či apríl. Všetko však záleží aj na oblasti, kde včelárime.
Posledné vytáčanie a úprava plodiska
Na juhu po slnečnici a na severe po znáške z lesa a medovicovej znáške je potrebné úľovú zostavu pripraviť tak, ako chceme zimovať. Pri znižovaní objemu úľového priestoru sa pri silných včelách a vysokých teplotách môže stať, že krátkoveké, teda letné včely – lietavky budú sedieť na letáči, čo nie je nič neobvyklé.
Posledné medobrania robíme spravidla v čase, keď už v našom okolí nie je znáška. Preto treba byť veľmi opatrný. Medobranie treba vykonávať skoro ráno, nie z dôvodu zriedenia medu v plástoch čerstvým nektárom, ale pre útoky včiel na plásty s medom a na zásoby v susednom úli. V tej dobe musí byť včelár často naozaj rýchly a pri viacerých včelstvách medobranie rozdeliť aj na niekoľko etáp, alebo ho v prípade potreby načas prerušiť. Zamedzíme tak vzniku rabovky, ktorá sa nám môže niekedy vymknúť spod kontroly a môžeme tak prísť o časť včiel.
Po vytočení medu je dobré ešte nechať vytočené plásty včelám vyčistiť aby zvyšok medu v plástoch neabsorboval vlhkosť a nezačal v plástoch kvasiť. Je možné to ošetriť uložením plástov do chladiaceho boxu, alebo do miestnosti, kde máme odsávač vlhkosti. Najlacnejšia je však prvá a tradičná metóda, teda vyčistenie včelami.
Ak plásty dočasne uložíme nad plodisko a neplánujeme zimovať v dvoch vysokých nádstavkoch, nie je dobré ich tam nechávať dlho, aby včely nezačali prenášať zásoby z plodiska. Medové zásoby z plodiska je dobré ponechať včelám na zimu a to v prípade, že sa nejedná o medovicový med. Medovicové medy nie sú vhodné na prezimovanie, sú pre včely, tak ako aj pre človeka ťažko stráviteľné, malé množstvo však nepredstavuje problém. Ak plánujeme zimovať „v medníku“ a prehadzujeme plodisko hore nad medník, tak je to bez problémov. U nízkych nádstavkov je práca pri prehadzovaní nádstavkov o čosi jednoduchšia.
V oblasti, kde sa vyskytuje melicitóza, musí byť včelár obozretný a včely prehliadať v kratších intervaloch. Melicitóza dokáže na konci leta narobiť včelárovi poriadne vrásky a to počas zakrmovania, ale aj po. V tomto roku sa melicitóza objavila vo viacerých regiónoch Žiliny už na konci júna.
Liečiť v auguste je pre niekoho stále tabu
Po vytočení posledného medu v sezóne je potrebné včely preliečiť. V prípade nepreliečenia, sa zimná generácia včiel bude liahnuť poškodená klieštikom. Klieštik na tele včely spôsobí trvalé rany, ktoré ostávajú otvorené a umožnia vniknúť do tela včely rôznym vírusom a infekciám. Choroba potom môže naplno prepuknúť v zime, v jari, ale aj na konci ďalšej sezóny.
V auguste pre veľké množstvo zaviečkovaného plodu je nevhodné liečiť tvrdou chémiou (amitraz, tau-fluvalinat,). Klieštika, ktorý sa nachádza na plode pod viečkom účinná látka nezasiahne, ale naopak posilní jeho rezistenciu proti tomuto liečivu do budúcna a liečivo sa časom stane neúčinné. Poprípade bude potrebná vyššia dávka liečiva, čo už môže byť nebezpečné aj pre včely. Pripravíme sa tak ešte o ako tak účinnú látku.
Vhodné na preliečenie v auguste sú pásiky s kyselinou šťaveľovou, alebo kyselina mravčia na dlhodobých, alebo krátkodobých nosičoch.
Liečivo na toto ročné obdobie si môžete kúpiť buď už komerčne vyrobené (Formidol, Bayvarol, Gabon,Ekopol…), ale je aj veľa spôsobov ako si ho vyrobiť svojpomocne. Ich výroba doma nie je nejak náročná, no je potrebné používať vhodné ochranné pomôcky a dodržiavať stanovený postup prípravy. V prípade vlastnej výroby je to finančne menej náročné. Na internete je veľa „receptov“, no pozor na amatérske experimenty a prepočty dávkovania na aktuálny počet včelstiev. Slabá koncentrácia včely neprelieči a silná ich naopak poškodí, niekedy až fatálne.
V prípade kyseliny šťaveľovej (KŠ) sa pásiky (obrúsky) na glycerínovom nosiči vkladajú do plodiska a pôsobia kontaktne. V tomto období je možné používať už aj pásiky s KŠ a esenciálnymi olejmi, ktoré obsahoval aj Ekopol, alebo pásiky KŠ s tymolom. Tymol môžeme použiť aj samostatne a je tiež účinný. Nie je vhodné ho používať v znáškovej sezóne a v jari z dôvodu jeho silnej arómy, ktorá v plástoch pretrváva 2-3 mesiace. Na konci leta, keď už neočakávame znášku, alebo prípadnú znášku už ponecháme včelám, to nie je problém.
Niektorí včelári začiatkom augusta aplikujú pokap KŠ (3,6, alebo 4,2%) s cukrovým roztokom. Podľa Mgr. Jiřího Danihilíka je účinnosť pokapu v lete pri zaviečkovanom plode niečo okolo 20-40%. Čo je dosť nízka účinnosť, keďže sa zbavíme iba foretických klieštikov. No je to lepšie ako nerobiť nič a čakať na skazu. Je potrebné si vybrať účinnejšiu metódu. Ja preferujem pokap KŠ v zimnom období, v termíne okolo Mikuláša ako finálne liečenie pred ďalšou sezónou.
Ďalším vhodným liečivom je kyselina mravčia (KM), ktorej sa včelári často obávajú. Tú si môžete zakúpiť v komerčnom balení ako hotový prípravok, alebo použiť odparovače, ktorých je na trhu veľké množstvo. KM je ťažšia a preto ukladáme na rámiky hore. Môžeme ju kúpiť ako 85%, alebo už nariedenú na 65%. Osobne používam odparovače YANICK a až 1,8 dcl 65% KM na 5 dní. Už som aplikoval aj 1,8 dcl 85% KM a včely to nepoškodilo.
Pri aplikácii KM treba využiť chladnejšie počasie, aby teplota ovzdušia počas doby odparu nepresiahla hranicu 25 °C, čo môže byť v auguste v južných oblastiach Slovenska dosť problematické. Aplikovať je najlepšie v podvečer, kedy je teplota nižšia.
Je potrebné dbať aj na to, aby sme odparovač s KM neumiestňovali priamo nad plod, alebo v blízkosti plodu. Môže dôjsť k jeho popáleniu výparmi kyseliny. Taktiež počas doby účinku môžu matky obmedziť plodovanie, alebo úplne prestať plodovať. Osobne som sa s trvalým poškodením matky za 10 rokov, čo KM používam nestretol, no nevylučujem to. KM zároveň spôsobuje zmenu PH úľa a pôsobí tak aj proti zvápenateniu plodu.
Pri letnom preliečení môžeme nadobudnúť pocit, že klieštik jednoducho nepadá. No ide spravidla o preliečenie s dlhodobejším účinkom. Nie je to ako pri amitraze, kde včely už bez plodu zavrieme a klieštik dostane smrteľnú dávku chémie. Pri dlhodobých nosičoch klieštik odpadáva z včiel postupne a nie len v úli. Svoje urobia aj mravce ktoré veľké množstvo klieštikov vynesú. Liečivá z dlhodobým účinkom majú zasiahnuť foretických klieštikov, ale aj tých na práve vyliahnutých včelách počas doby liahnutia zaviečkovaného plodu.
Pozor kyseliny spôsobujú korodovanie kovových súčastí úľa (mriežky, sitá, striešky,). Pri liečení kyselinami je vhodnejšie používať antikorové sito do dna.
Komerčné a schválené prípravky nájdete na stránke ŠVPS https://old.svps.sk/zvierata/vcely.asp
Po preliečení zakŕmiť
Pred zakrmovaním na zimu netreba zabudnúť zmenšiť letáčový priestor na nevyhnutnú veľkosť odpovedajúcu sile včelstva v zime. Ak používame drevené, kovové, alebo plastové zábrany s výrezom na jednej strane, tie už neskôr neotáčame. Včely si na tej strane vytvoria zimný chumáč. Pre zamedzenie vniknutiu myší a hrabošov do úľa je dobré použiť zábrany.
Liečenie a zakrmovanie v jeden čas sa nevylučuje. Vždy záleží od aplikovaného liečiva. Pri niektorých môžeme dopĺňať zásoby na zimu aj počas liečenia a pri niektorých zakrmovanie prerušíme, alebo začneme až po preliečení. Napríklad pri aplikácii veľkej dávky KŠ.
Pre doplnenie zásob si v súčasnej dobe môžeme vybrať z naozaj rozsiahlej škály krmítok. Treba si však vybrať podľa toho, či chceme včely počas každého doplnenia krmiva otvárať a použijeme rámikové krmítko, alebo si zvolíme stropné krmítko a zásoby dopĺňame bez toho, aby sme včely veľmi vyrušovali. U oboch druhov si môžeme vybrať s väčším, alebo menším objemom.
Výhodou rámikových je ich ľahká skladovateľnosť, no veľkou nevýhodou je často množstvo utopených včiel, hlavne v úvode zakrmovania a pri slabších včelstvách. Pri stropných sa včely topia ak sú netesné, nesprávne osadené, alebo použité nevhodné krmítko. Ak máme úle s nízkou strieškou, alebo iba s plechovým vyplneným polystyrénom a stropné krmítko sa tam nezmestí, je potrebné krmítko vložiť do hore priloženého prázdneho nádstavku.
Invert, alebo cukrový roztok
Jedným ani druhým nič nepokazíme. Repný cukor je pre včely vhodný, nie sú s ním problémy. Jeho nevýhodou je asi iba prácnosť pri vyrábaní roztoku 3:2 potrebného na zimné zakŕmenie. Je možné a vhodné do neho pridávať aj podporné prípravky na zvýšenie imunity včiel (Promotor, Beevirol, Hive Alive, ), alebo proti nosematóze (Nozevit, Nozetom, Nosivet, Nosembee a ďalšie). Cukrovým roztokom dodávame včelám sacharózu, ktorú potom včely štiepia na jednoduché cukry glukózu a fruktózu. Musia ich teda prepracovať, čo im údajne skracuje život. Ja to tak čierne ale nevidím.
Azda dve z mála nevýhod cukrového sirupu sú jeho výrazná vôňa, ktorá pri rozliati, zakŕmení slabšieho včelstva, alebo zakrmovaní v bezznáškovom období počas dňa, môže spôsobiť na včelnici rabovku. Druhou je znehodnotenie pri väčšej dávke, ktorú včely nedokážu rýchlo spotrebovať a pri vyššej teplote sirup skysne.
Invertné krmivo výrazne nevonia, vydrží aj viac dní pri vyššej teplote, niektoré už obsahujú podporné látky pre včely a odpadá prácna príprava roztoku. Invertné krmivo je preto vhodné pre víkendových včelárov a včelárov, ktorí zakrmujú väčšou dávkou sirupu naraz.
Rizikom invertného sirupu je pri niektorých výrobcoch, jeho nekvalitné zloženie. Jedná sa o lacnejšie verzie, kde výrobca často neuvádza z čoho je sirup vyrobený. Niektoré značky majú dokonca jednu, či dve lacnejšie a menej kvalitné verzie a jednu zodpovedajúcu potrebnej kvalite. Problémom lacných a nekvalitných invertných sirupov je vysoký obsah pre včely nestráviteľných zložiek. Často sú vyrábané z ryže, či kukurice.
Pri nestráviteľných zložkách sa včelám v zime viac zaťaží tráviaci trakt a výkalový vačok sa týmito nestráviteľnými časťami rýchlo zaplní. V zime, kedy včely nedokážu niekoľko krát vyletieť a vyprázdniť sa, nemusia zimu úspešne zvládnuť.
Pri zimnom zakrmovaní je dôležité si uvedomiť, že cukrový roztok a invert neobsahujú žiadny peľ, ktorý včely potrebujú na kŕmenie plodu a tvorbu tukového telieska. Včelár by sa preto mal postarať o to, aby bol včelám peľ dostupný aj v „záhrade“ ak je to čo len trochu možné. Ak nie je v blízkom okolí pestovaná žiadna komodita, alebo sa v okolí nenachádza dostatok peľovej znášky, včelár by ju mal včelám zabezpečiť napríklad z odložených peľových plástov, cestom s peľom, alebo do krmiva pridávať komerčné prípravky s peľom, či kvalitnými náhradami. Včely však pre kvalitný peľ dokážu lietať aj oveľa ďalej ako je znáškový perimeter. Napríklad pre peľ z facélie, mi včely na agáte lietali na pole vzdialené asi 6 km. Boli ho plné plásty v prvom nádstavku. Pri ceste to nemusí byť práve superproteín (obsah peľu 10%), ale na jeseň postačí nižší obsah peľu. Moje odložence majú v úli okrem zakrmovania invertným sirupom, takmer stále od založenia a podľa potreby až do polovice augusta prítomné cesto s peľom, pričom doma pestujem pre včely facéliu a horčicu.
Koľko krmiva
Zimovanie na vhodnom druhu medu, je pre včely to najlepšie. No vhodná je aj kombinácia medu a invertu, či cukrového roztoku. Ja ponechávam včelám asi 10 kg medu a doplním 13-15 kg. Pri dlhej zime nemusím zložito dokrmovať. To čo včelám vyberieme v jari pred prvou znáškou ako nespotrebované, použijeme potom o mesiac neskôr pre odložence.
Neskoré roje a neskoré výmeny matiek
Neskoré roje nám vo včelstve signalizujú problém. K rojeniu dochádza spravidla pri vysokom tlaku klieštika, kedy včely pre svoju záchranu radšej opustia úľ, alebo pri vírusoch pôsobiacich na ich nervový systém.
K neskorej výmene matiek môže dôjsť, ak má matka zdravotný problém, vekom, alebo bola nedostatočne oplodnená a teda predčasne vykladená. Včely sa tak rozhodnú aj v auguste, či septembri pre jej výmenu. Takto zoslabnuté včelstvá si často chovajú trúdy aj do neskorého leta. Ak sa nám aj takáto matka oplodní, je vysoký predpoklad, že jej potomstvo nebude kvalitné. Ak nechováme trúdy v kvalitných včelstvách úmyselne pre chov matiek, tak sa matka môže oplodniť s trúdmi zo včelstiev, ktoré si ich chovajú pre možnú výmenu nekvalitnej matky. Ide teda spravidla o nekvalitné a problémové včelstvá.
Pozor na rabovky
Hádam najväčšou a najsmutnejšou stratou včelstiev v auguste je z dôvodu rabovania. Preto musí včelár zabezpečiť bezpečné zakŕmenie na zimu, častý monitoring letáčov, kontrolu včelstiev vykonávať skoro ráno a zmenšenie letáčov tak, aby sa včely dokázali v prípade útoku ubrániť. Ako prvé sú vyrabované včelstvá, ktoré sú bez matky a teda odsúdené k zániku. Následne slabé včelstvá a odložence, ktoré nedosiahli v auguste dostatočnú silu. Dobrým indikátorom prázdneho, či slabého úľa sú osy na letáči, alebo osy voľne vchádzajúce do úľa.
Rabovať však môžu aj silné včely, ktoré to majú takpovediac „v krvi“. V prípade zistenia rabovania a ak nevieme, ktoré včely rabujú, stačí počas silnej rabovky včely okamžite zatvoriť a následne otvoriť vrchnák pol hodinku po západe slnka. Včely v húfe poletia smerom k svojmu úľu. Zistíme tak, ktorým smerom letia a ktoré rabujú, poprípade z ktorej včelnice.
Ďalším objektom rabovania sú choré a oslabené včelstvá. Tu treba zdvihnúť varovný prst. Ak včelár toto náhle zoslabnutie včelstva a jeho rabovanie nezachytí včas, môže sa vírus rabovaním a zalietavaním veľmi rýchlo rozšíriť po celej včelnici a okolí. Rozšírenie virózy má rýchly priebeh a zničí včelstvá doslova za pár dní. Pri zistení virózy a slabnutiu včelstiev chodím včely kontrolovať 1x za 3 dni. Zoslabnuté spájam dve, aj tri, aby mali silu ubrániť sa rabovaniu. Tu neplatí, že silné spájame so slabšími. Preniesli by sme si tak virózu na tie silnejšie, čo je nežiadúce. Ako prvé vždy rabujú tie najsilnejšie včelstvá a preto pri viróze padajú ako prvé po tých napadnutých vírusom.
Zásoby z prázdnych úľov bez včiel, alebo chorých včiel nedávame okamžite iným. Vírus bez hostiteľa zahynie do pár dni a preto by mali byť zásoby znovu použiteľné najskôr po dvoch a viac týždňoch ako nezávadné. No musíme si byť istí dôvodom slabnutia a úhynu včelstiev. Ja som ich využil v jari. Poprípade ich môžeme vytočiť a uložiť v nádobách na jar. Po zriedení s vodou 1:1 a prípadnom prevarení ich môžeme znova použiť na zakŕmenie odložencov, alebo podnecovanie. No to neplatí v prípade včelstiev postihnutých MVP.
Zverejnené v časopise Včelár 8/2024