V decembri už býva na včelnici relatívny kľud. Včely sú stiahnuté do chumáča, plodovanie je všade – v posledných rokoch skôr „takmer všade“ – zastavené, pohyb a život v úli sa rapídne spomalil. No nezastavil sa. Včely šetria svoju energiu a tukové telieska na zimu, ktorá je ešte takmer celá pred nimi. Ani včelár, ani včely v úli nevedia aká nadchádzajúca zima bude a s čím všetkým sa budú musieť do jari popasovať.

Ak včelár vynaložil na konci leta a v jeseni potrebné úsilie, aby včely správne preliečil, zakŕmil, slabé pospájal, úle zabezpečil a v prípade potreby použil zábrany proti hlodavcom, v mesiaci december už môže relatívne oddychovať. No všetci dobre vieme, že tak ako nespia včely ani včelár v zime „včelársky“ nespí.  Aj v prípade, že sme urobili všetko nevyhnutné,  je potrené včely aspoň raz týždenne, alebo raz za 10 dní opticky skontrolovať a aspoň raz či dvakrát za mesiac popočúvať.  Včelstvo je živý organizmus a stať sa môže čokoľvek. Z času na čas je potrebné pozrieť či nie je upchatý letáč mŕtvolkami,  či na site nie je neprirodzene zvýšený počet mŕtvoliek  a v prípade že snežilo, letáče poometať.

Optickú prehliadku by sme mali načasovať aj v prípadoch, ak je počasie mimoriadne nepriaznivé, lebo zle uložené úle nám mohol silný vietor poprevracať. Mne sa niečo obdobné stalo v začiatkoch, keď som dostal radu, že plechové vrchnáky by mali byť asi o 10 cm väčšie ako úľ, aby na nich nepršalo. Úle som mal umiestnené na záhrade, kde je otvorený terén.  Bývali sme ešte v byte, ale včely už boli premiestnené na novom stanovišti. Silný nárazový vietor mi v noci nedal spať a o tretej ráno som vyrazil skontrolovať úle vzdialené 20 km. Na troch  z nich vietor odfúkol vrchnák. Odkryté včely priestor medzi hornými rámikmi uzavreli, aj keď boli poprášené snehom. Ako dlho boli pod popraškom snehu neviem, no náprava bola jednoduchá a našťastie všetky 3 včelstvá zimu úspešne zvládli.

Ak je úľ opticky v poriadku a  nie je poškodený napr. vtákmi,  je vhodné ešte aspoň raz za 14 dní vykonať kontrolu monitorovacej podložky, ktorá nám ukáže napríklad stav zásob. Poprípade ak na podložke nájdeme rozhryzené včely, môžeme dno  úľa otvoriť zozadu. Tu treba  skontrolovať sito, kde sa môžu nachádzať  cudzie predmety dotiahnuté hlodavcami, ako napríklad lístie, či suchá tráva, alebo samotné hlodavce.

Je dobré vedieť, ako sú na tom včely so zásobami

Ak včely majú dostatočné množstvo zásob, v decembri by sme mali mať melivo na začiatku, resp. do 1/3 monitorovacej podložky.  Ak ho nájdeme po celej dĺžke, včelstvo sa rýchlo prepracovalo od prednej časti nádstavku až do zadnej (smerom od letáča), môže indikovať nedostatok zásob. Netreba sa ale vystrašiť, keďže melivo po celej dĺžke podložky môže mať aj veľmi silné včelstvo obsadzujúce takmer celú plochu. V nízkych nádstavkoch sa niekedy stane, že včely prejdú až dozadu, no stále sú iba v druhom nádstavku z troch a nad sebou majú v hornom nádstavku stále dostatok zásob. Niektoré zasa zimujú v prvom nádstavku, zásoby majú v druhom a horný je takmer prázdny, poprípade v obidvoch. No každoročne sa nájdu včely, ktoré začínajú zimovať vzadu a v zime postupujú dopredu, teda smerom k letáču.

Ak sú včely  už v hornom nádstavku a v zadnej časti,  je potrebné im doplniť cesto. V zime včely spotrebujú okolo 1kg zásob za mesiac, preto stačí ak 1, či 2kg cesta uloženého na horné rámiky. Cesto na rámiky položíme v pôvodnom igelitovom sáčku.  Do fólie, či  krycej tkaniny iba vyrežeme kruhový, alebo štvorcový otvor. Cesto uložíme nad chumáč. Ak by sa nám pod nevetraný vrchnák nezmestilo, použijeme ďalší nádstavok, alebo pripravený drevený rámček, poprípade si ho vyrobíme z 1-2 cm hrubého styroduru. K spracovaniu cesta včely potrebujú vodu a tá sa im vyzráža z unikajúceho tepla a vlhkosti z chumáča cez vyrezaný otvor priamo v sáčku s cestom. Po jeho spotrebovaní prázdny sáčok vyberieme a môžeme vložiť ďalšie cesto. Ak máme uložené rámiky so zásobami a je vhodná teplota, môžeme opatrne vložiť aj zásoby. Vyberieme jeden krajný rámik a ostatné posunieme tak, aby sme zásobný uložili na kontakt s chumáčom. Nie je dobré chumáč stresovať a narúšať vkladaním zásob do prostriedku.

Čo by sme mali u úli počuť a čo indikuje problém

Na počúvanie úľov môžeme použiť hadičku zastrčenú do letáča, alebo fonendoskop, ktorý je vhodnejší a pre naše potreby stačí jednoduchý za 6-10 Eur, čo dnes nepredstavuje veľké náklady.

V úli by sme mali počuť jemnučký šum a niekedy aj takmer nič. Vtedy stačí na úľ jemne poklopať a včely sa mierne rozhučia. Ak však počujeme v úli hlasný šum, alebo až bzučanie (pozor niekedy to môže byť iba jedna včela, ktorú sme podráždili), asi nebude všetko v poriadku. Príčinou hučania môže byť aj to, že včely síce majú dostatok zásob, ale nedokážu ich v zime konzumovať, ak sú napríklad melicitózne.

Ďalším dôvodom prečo sú včely hlučné, môže byť strata matky. O tú buď včely prišli našim zavinením pri  poslednom zásahu do včelstva, alebo z nejakého dôvodu matka uhynula. Ak uhynula počas zimovania, môžeme ju nájsť na site. No ak sú teploty niekoľko dní za sebou nad 10 °C a včely sa preletia, môžu vynášať mŕtvolky a matku tak odstrániť. Bezmatečné včelstvo treba pri najbližšom vhodnom počasí spojiť s iným. Ak sú včely v chumáči, na rýchly zákrok môže byť teplota aj jemne pod bodom mrazu. Včelstvo bez matky trpí vysokým stresom, rovnako ako včelstvo bez zásob a nemusí zimu prežiť.

Ešte je stále čas včely preliečiť

Pre tých včelárov, ktorí ešte nie sú spokojní s výsledkom preliečenia, alebo decembrové liečenie priamo plánujú sú možné ešte dva spôsoby –  aerosol, alebo pokap kyselinou šťaveľovou (KŠ). Ak má včelár zariadenie na liečenie aerosolom, vykoná si ho sám a na vlastnú zodpovednosť. Aerosolový vyvíjač je síce drahšia záležitosť, no nie je problém si ho zakúpiť. V organizáciách toto liečenie vykonávajú  vyškolené a certifikované osoby. Výkon je preplácaný z dotácií. Vtedy však používame znova to isté liečiva ako pri fumigácii. Je dobré jednotlivé liečebne metódy striedať.

Ja osobne, keďže na kočovke čo-to „nazbieram“ a počítam spády klieštika na jeseň v stovkách (u odložencov spravidla v desiatkach, ale u niektorých aj v stovkách), používam tiež tvrdú chémiu. Amitrazom liečim 2x, pri viac napadnutých včelstvách – a to iba výnimočne 3x.  Vetu „Aplikáciu liečiva opakujeme pokiaľ klieštik padá“ považujem za zavádzajúcu. V takom prípade včelár niekde robí chybu,  buď spôsobom aplikácie, alebo aplikuje keď je vo včelstve ešte prítomný zaviečkovaný plod. Ja osobne preferujem obmenu spôsobov ošetrenia a preto v decembri aplikujem pokap KŠ. Tento spôsob je lacný, nenáročný na čas a hlavne účinný. Účinnosť pri pokape KŠ sa v bezplodovom období udáva až 97%. Pre tých, ktorí to majú záujem vyskúšať pripájam  recept, ako si pokap pripraviť.

No skôr by som ešte chcel  upozorniť, že pri práci s kyselinou šťaveľovou (KŠ) je nutné dodržať niektoré bezpečnostné opatrenia. Pri práci, hlavne počas prípravy,  je potrebné použiť ochranné pomôcky ako sú rukavice, plynová maska s vhodným filtrom  a ochranné okuliare. Roztok pripravujeme na otvorenom priestore, alebo v dobre vetranej miestnosti. KŠ má ihlicovú štruktúru a ukladá sa v kĺboch či v pľúcach odkiaľ ju už nedostanete. To isté platí aj pri sublimácii KŠ. Sublimácia nie je oficiálne povolená metóda a kto ju používa treba byť  ešte o niečo opatrnejší.

Na prípravu a aplikáciu roztoku potrebujeme:

  • Dihydrát kyseliny šťaveľovej
  • Vodu
  • Cukor
  • Varič s nádobou (hrnčekom) na zahriatie roztoku
  • Kuchynskú váhu , laboratórnu, alebo inú malú presnejšiu váhu
  • Teplomer
  • Odmernú nádobu na vodu
  • Injekčnú striekačku 50 ml
  • 5-10 cm hadičku na striekačku pre jednoduchšie nabratie a aplikáciu roztoku na chumáč
  • Ochranné rukavice, poprípade ochranné okuliare.

Najlepší termín aplikácie KŠ pokapom je v prvej polovici decembra, niekedy okolo Mikuláša. Doporučená teplota pre aplikáciu je v rozpätí 1 – 5 °CNiektoré zdroje uvádzajú okolo 10°C,  či nad 10°C kvôli roztiahnutiu zimného chumáča. Zastávam názor,  pokusy na včelách to aj potvrdili, že včely liečivo roznesú v krátkom čase a bez problémov. Nebojte sa preto v zime včely otvoriť.

Pred samotným liečením je potrebné vyčistiť úľové podložky kvôli jednoduchšiemu spočítaniu spádu klieštika. Ja osobne to robím tesne pred samotným pokapom daného úľa, aby som videl, kde presne včely zimujú. Presnejšie, kde sa nachádza zimný chumáč a kam aplikovať liečivo ak sú včely hlbšie. Ak zimujete vo viacerých nádstavkoch, kľudne môžeme aj nadvihnúť nádstavok, aby sme sa dostali priamo k chumáču. Ja to mám o čosi  jednoduchšie, keďže včelárim v LG 2/3.

Pre liečenie používame roztok dihydrátu KŠ buď 3,5 % , alebo 4,2 %.  Tu treba dať pozor, akú koncentráciu KŠ si vyberieme a k tomu  použiť aj príslušné množstvo roztoku. Na zimné preliečenie sa doporučuje roztok 4,2%.

Receptov je viac a môžete ich nájsť aj v iných matematických prepočtoch (násobkoch, či podieloch), respektíve pomeroch s rovnakou výslednou koncentráciou.

Pre prípravu roztoku 3,5% použijeme :

  • 1 kg cukru, 1l vody (čo je asi 1,6 litra sirupového roztoku) a 57g dihydrátu KŠ,

poprípade

  • jeden liter cukrového roztoku (1:1) a 35g dihydrátu KŠ.

Výsledok koncentrátu bude rovnaký. Pre stredné včelstvo použijeme 40ml a pre silné až 60 ml koncentrátu. Na slabé včelstvo, či odloženec 20-25 ml (5ml na uličku) roztoku KŠ. Roztok nakapeme na včely v chumáči pomocou injekčnej striekačky na konci opatrenou hadičku. Aplikujeme pomaly, takmer po malých kvapkách, uličku za uličkou aj opakovane, kým neminieme stanovené množstvo.

Pre prípravu roztoku 4,2% použijeme :

  • 600g cukru, 358 ml vody a 42g dihydrátu KŠ. Vznikne tak cca 730 ml roztoku. Na včelstvo použijeme 20- 25 ml. Na včelami obsadenú uličku asi 5 ml roztoku.

Roztok pripravujeme pri teplote do 40°C. Pred samotnou aplikáciou necháme vychladnúť, poprípade ak máme pripravený skôr a uložený v chladničke je potrebné ho nechať voľne zohriať na izbovú teplotu, aby včely pri aplikácii nezachladli..

Pri vhodnom počasí na vykonanie pokapu si liečivo jeden deň pripravím, uložím v plastovej fľaši v izbe a na druhý deň aplikujem. Pripravený roztok KŠ môžeme skladovať pri izbovej teplote iba pár dní, no v chladničke aj niekoľko týždňov. Osobne nevidím dôvod pripravovať roztok týždeň, či mesiac dopredu.

Po preliečení sa po krátkom čase môže na site objaviť o niečo  väčšie množstvo mŕtvoliek ako zvyčajne. Nejde o nejaký veľký, či výrazný počet a ani problém.  Keďže v decembri už je relatívne chladno včely nelietajú a mŕtvolky sa na site hromadia. Ide spravidla o choré včely, včely silne poškodené klieštikom a oslabeným tukovým telieskom, či včely ktoré sa vyliahli až v jeseni a nesihli nabrať tukové teliesko do takej sily, aby úspešne zvládli zimu. V prípade ak je sito posiate súvislou vrstvou mŕtvoliek o hrúbke do 1 cm, treba zbystriť a venovať im viac pozornosti. Ak sa situácia opakuje, je potrebné pokúsiť sa zistiť možnú príčinu úhynu.

Ak majú niektorí včelári obavy, že včely KŠ požierajú a tak si poškodia tráviaci trakt, nie je to pravda. V novembri som sa zúčastnil seminára COLOSS 2024 ČR v Olomouci, kde Mgr. Jirka DANIHILÍK Ph.D. prezentoval test. Liečivo s KŠ a cukrovým roztokom zafarbil potravinárskym farbivom. Následne túto zmes aplikoval do včiel a po určitej dobe vykonal kontrolu prítomnosti farbiva s liečivom  v tele včiel. To sa však nenašlo v tráviacom trakte ani jednej včely. Pri aplikácii cukrového roztoku bez prítomnosti KŠ sa farbivo našlo vo všetkých telách včiel. V prípade pokapu cukrový roztok funguje ako nosič liečiva a jeho úlohou je včely uleptať. Preto sa netreba pokapu báť a vrele ho odporúčam.

Možno máte iné skúsenosti s ktorými sa chcete podeliť, prípadne ďalšie otázky, návrhy, budem rád ak ma kontaktujete na  info@vcelarstvo-crapis.sk.

Záverom by som chcel všetkým popriať pokojné,  šťastné,  veselé a požehnané Vianoce v kruhu svojich blízkych.