Začiatkom Nového roka by som chcel všetkým čitateľom, ich rodinám a priateľom popriať pevné zdravie, rodinnú pohodu, a aby tento rok bol lepší, ako ten minulý a aby včelárom včely robili iba radosť a potešenie.
Úvodom sa musím priznať, že písať článok o mesiac a pól predtým, ako si ho čitateľ prečíta nie je v týchto poveternostne, povedzme, nepredvídateľných časoch naozaj jednoduché. Aj najsofistikovanejšie predpovedné modely sa majú problém trafiť do predpovede na pár dní, desaťdňové „lietajú“ aj v rozpätí do 10 stupňov pre jednu lokalitu a nie to pre rôzne nadmorské výšky.
Včelárov zasa trápia jesenné úhyny
V novembri som sa zúčastnil seminára Coloss v Olomouci, kde sa rozoberali jesenné úhyny včelstiev. V Čechách a na Morave boli v minulom roku spády včelstiev vysoké, rovnako ako u nás.
Stav u nás na Považí zatiaľ nemôžeme hodnotiť presne, je však zrejmé, že aj u nás došlo k úhynu včelstiev, jedná sa však o sporadické úhyny v určitých lokalitách. V niektorých katastroch prišli v minulom roku včelári o celé chovy a obďaleč zasa včely prežili. U nás sa podľa dostupných informácií zatiaľ nejedná o veľké, celoplošné výpadky. V niektorých katastroch bola situácia zlá v roku 2023 a rok 2024 to postihlo zasa susedné lokality. Takéto úhyny sa v niektorých lokalitách spravidla opakujú každé 3 až 4 roky. Dôvodom je silná viróza, ktorú prevažne včely so slabou imunitou nezvládnu. Príčinou nemusí byť len klieštik prenášajúci vírusi, a jeho rezistencia na určité liečebné metódy, ale aj nesprávny spôsob aplikácie liečiv a ešte aj v nesprávny čas. Ďalšou príčinou môžu byť aj klimatické zmeny, dôsledkom čoho si včely nedokážu zabezpečiť dostatok pastvy a včelár ich imunitu ničím nepodporil. Prezentované výsledky tímu z Prírodovedeckej fakulty univerzity Palackého od Krystíny Myslinovej pritom ukazujú, že peľové náhražky dokážu plne nahradiť peľovú znášku a v niektorých prípadoch ju dokonca prekonať. Jedným zo základných pilierov zníženia úhynov je aj chov geneticky kvalitných včelstiev, čo vie svojim prístupom ovplyvniť každý včelár. V neposlednej rade dôvodom úhynov býva aj podceňovaná nozematóza, ktorú si vie včelár jednoduchou metódou za pomoci mikroskopu vyšetriť aj sám.
Na včelnici panuje obdobie kľudu
Našťastie pre nás včelárov sa toho v januári až tak veľa nemení. Včely zazimované podľa včelárovho najlepšieho vedomia a svedomia, nás v tomto mesiaci takmer nepotrebujú. Práce na včelnici sú obmedzené maximálne na optickú kontrolu po silnejšom vetre (či úle nie sú z vonku poškodené, nie sú podfúknuté striešky, či úle stoja stabilne na podložke a nekývu sa, alebo či sa ohnutý konár na neďalekom strome nedotýka úľa a neruší tak včely buchotom), ometenie letáčov po intenzívnom snežení, 1 až 2x nerušené počúvanie života v úli hadičkou, alebo fonendoskopom. Ak sledujeme posuv zimného chumáča z dôvodu odhadu množstva zásob prostredníctvom podložky, skontrolujeme na ňom spád meliva. Včely, ktoré zimujú bez problémov, by v decembri a januári mali spotrebovať okolo jedného kila zásob za mesiac, za normálnych okolností včelám by zásoby mali vystačiť na celú zimu. Ak by sme ale zistili, že včely sú na konci so zásobami, stačí prihodiť 1kg cesta na horné rámiky nad zimný chumáč. Vložiť cesto do dna, rámkového krmítka, poprípade mimo chumáč situáciu nerieši a včely sa cesta pri nízkych teplotách ani nedotknú. K cestu síce včely potrebujú vodu, no kvalitné cesto, správne skladované v neporušenom obale by malo obsahovať asi 20% vody a zvyšok sa vyzráža vo vnútri igelitového obalu pri úniku tepla z chumáča.
Ak máme k dispozícii viacej druhov cesta, uprednostníme s vitamínmi a minerálmi, poprípade s nízkym obsahom proteínov (peľových náhrad), alebo základné. Určite by som neodporučil v tomto období cesto s vysokým obsahom proteínov, ktoré sú určené hlavne na jarný rozvoj.
V prípade, že máme na včelnici aspoň jednu váhu umiestnenú pod priemerným včelstvom, je to ideálny stav na monitorovanie zásob.
Monitorovacie podložky v zime áno či nie
Veľa včelárov s novším typom celozasieťovaného dna podložky na jeseň a v zime (niektorí aj celoročne) nepoužíva. Je to vec technológie včelárenia, umiestnenia včelnice, úľovej zostavy, nadmorskej výšky a schopnosti veriť včelám, že aj takto zimu prežijú.
Ja osobne včelám síce verím, ale moje postupy si vyžadujú včeláriť v zime so zasunutou podložkou.
V jeseni ju používam kvôli monitorovaniu klieštika v období preliečovania. Ak si zoberieme, že bezplodové obdobie v posledných rokoch bez použitia izolátorov matiek začína v polovici októbra (u odložencov o niečo neskôr) a liečim Amitrazom 2x (pri vysokom druhom spáde výnimočne niektoré 3x) s odstupom 7-10 dní, pričom po preliečení klieštik padá aj 7 a viac dní, v podstate monitoring končí v druhej polovici novembra. V prvej polovici decembra už robím kontrolné liečenie kyselinou šťavelovou pokapom a po preliečení kontrolujem spád do konca decembra.
V prvej polovici januára vymením všetky podložky a sitá za čisté a vydezinfikované. Dôvodom výmeny je príprava na zber meliva začiatkom februára, z dôvodu vyšetrenia na mor a hnilobu včelieho plodu, čo je pre kočujúcich včelárov (ako som aj ja) a chovateľov matiek povinné. Melivo by taktiež mali odovzdávať aj tí včelári, ktorí chcú v danom roku predávať včelstvá, odložence, poprípade meniť, alebo budovať nové stanovište v inom regióne, či katastri. Je lepšie odovzdať zimné melivo v polovici februára a mať včas výsledky, ako čakať na výsledky v čase, keď na juhu už rozkvitá repka. Pre mňa je dobré mať výsledky vyšetrenia meliva včas, aby som vedel ako postupovať najbližšie dva mesiace a ktoré včely včas pripraviť.
No a dôvod, prečo musia byť podložky čisté a vydezinfikované? Nuž preto, aby som mal obraz o aktuálnom zdravotnom stave včiel, to čo bolo v melie na jeseň, alebo začiatkom zimy, už nie je aktuálne.
Dielenské práce v plnom prúde
To, ako skoro musí včelár začať pracovať na oprave poškodených úľov, oprave vytopených a vydezinfikovaných rámikov, zbíjaní nových rámikov, poprípade výroby nových úľov, závisí od viacerých faktorov. Hlavnou premennou je počet včelstiev, ktoré zimujem a samozrejme plány na nadchádzajúcu sezónu. Či si počet včelstiev ponechám, znížim, alebo naopak plánujem svoj chov rozšíriť. Záleží to aj od toho, či si úle plánujem vyrobiť sám, alebo si zakúpim hotové. No aj tie kúpené treba včas ošetriť náterom, aby stihol vonkajší náter odvetrať.
Treba myslieť aj na to, že tesne pred sezónou a v sezóne sa niektoré vybavenie dá už ťažšie zohnať, prípadne na neho treba dlhšie čakať.
Pre záujemcov, ktorí sa plánujú včeláreniu venovať od novej sezóny, je ideálny čas zamyslieť sa nad výberom úľovej zostavy, a pre tých, ktorí v minulom roku začali, zhodnotiť čo bolo dobré a čo by bolo vhodné v tomto roku zmeniť, či vylepšiť. Musíme si uvedomiť, že akou úľovou zostavou začneme, s takou sa pravdepodobne budeme „trápiť“ do konca včelárskej kariéry. Nejedná sa o lacné vybavenie, na ktoré sú naviazané ďalšie výdavky, ako napríklad výber medometu s určitou veľkosťou kaziet, a v budúcnosti už nemusí byť finančná „sila“ to meniť.
Argument „ kúp si Béčka, Čechoslováky, Moravský univerzál, Langstroth, …., lebo to tu majú všetci a ľahko zoženieš odložence“ je síce pravdivý a z pohľadu pracnosti najjednoduchší. Stačí trochu fantázia a pri dodržaní určitých zásad, nie je problém odloženec prehodiť na inú rámikovú mieru. Neraz sa pri prehliadkach stretávam u starších včelárov, alebo u žien z prosbou „ pomôžete mi s medníkom, ja už nevládzem…“. Výber typu úľovej zostavy je rozhodnutie v mnohých prípadoch na celé obdobie včelárenie, čo nebýva ročná záležitosť. Treba preto myslieť aj do budúcna, aby nám práca so včelami prinášala aj vo vyššom veku radosť a nie starosť.
Čas na výrobu medzistienok
Začiatok roka je ideálny čas na zabezpečenie potrebných medzistienok na novú sezónu. Môžeme ich zakúpiť hotové, alebo, ak už disponujeme vlastným voskom, môžeme ich dať vyrobiť.
Pre tých, ktorí si nechávajú medzistienky vyrábať z vlastného vosku, je najvyšší čas zaniesť vosk na spracovanie overenému výrobcovi, alebo si nájsť výrobcu medzistienok, ak ste začínajúci včelár. Ak chceme medzistienky výlučne z vlastného vosku, vtedy potrebujeme spracovateľa, ktorý pracuje aj s malými objemami. V opačnom prípade budeme potrebovať väčšie množstvo vosku podľa požiadaviek výrobcu. Ak väčším objemom vosku nedisponujeme, v takom prípade je vhodné sa dohodnúť s inými včelármi disponujúcimi vlastným voskom a potrebný objem tak „vyskladať“. V prípade ak vymieňame vosk v obchode, alebo u výrobcu za už hotové medzistienky, ešte nejaký čas máme, no netreba to zbytočne predlžovať a zabezpečiť si ich včas.
Medzistienky v zime nezatavujeme, je dobré ich natavovať až pre samotným použitím.
Ak chceme odovzdať čistý vosk, za ktorý sa nebudeme musieť ani trochu hanbiť, je dobré si na jeho pretavení dať trochu záležať. Ja osobne po vytavení rámikov vosk ešte raz preváram. Je vhodné to robiť aj z vosku vytaveného slnečným tavidlom, kde ostáva viac nečistôt. Voskový koláč, ktorý vznikol pri vytavovaní súši rozbijem na menšie kusy a vložím do antikorového hrnca s trochou vody. Hrniec nemusí byť priam z antikoru, ale nemal by byť hrdzavý, lebo to vosk poškodzuje a znečisťuje. Po úplnom rozpustení všetkých úlomkov vosku ho prelejem cez sitko do pripravenej formy (vedro, miska, …). Nádoba by mala byť úmerne veľká k objemu roztopeného vosku. Je lepšie použiť nádobu užšiu a vyššiu. Nečistoty sa nám usadia na spodku voskového koláča. Čím je koláč širší a tenší, tým horšie sa z neho usadeniny odstraňujú.
Ďalšou zásadou, ktorú by sme mali pri prečistení dodržať, je mierne ochladzovanie roztopeného vosku. Podrobne mi tento proces popísal pán Zádrapa zo Vsetína, u ktorého som si nechal tento rok vyrobiť medzistienky. Na Moravu to mám kúsok a jeho prevádzka ponúka presne to, čo som si predstavoval. Spracováva menšie objemy vosku, medzistienky vyrába z vlastného vosku včelára a jeho práca je kvalitná.
Čím zmes chladne pomalšie, tým viac usadenín sadne na dno koláča a vosk tak ostane čistejší. Čím je ochladzovanie rýchlejšie (napríklad vonku pri nižších teplotách), tým viac nečistôt ostane rozptýlených vo voskovom koláči. Samozrejme výrobcovia potom odpočítavajú určité percento z hmotnosti podľa znečistenia. Pri výmene vosku za už hotové medzistienky môže byť výkupná cena znečisteného vosku nižšia.
Popri svojej práci si pán Zádrapa pre nás našiel aj chvíľku na krátku debatu. Každý včelár by mal čo-to vedieť povedať zákazníkovi o kvalite medu, prečo je jeho med dobrý a čím sa líši od medov, ktoré sa predávajú v hypermarketoch. Aj mňa, ako včelára zaujímal názor výrobcu medzistienok, akým spôsobom sa vosk „pančuje“ parafínom a stearínom (stearín sa používa na výrobu sviečok a pochádza zo živočíšnych a rastlinných tukov, najčastejšie z palmového oleja). Upozornil ma na výsledky testov vykonaných v Nemeckom Hohenhaime, kde vložili do včelstiev medzistienky, z ktorých polovica bola vyrobená z čistého vosku a druhá polovica zo zmesi vosku s 2,5 %; 7,5% a 30% zastúpeným stearínu. Včely síce všetky medzistienky vystavali, ale už pri zmesi so 7,5% stearínu bolo viditeľné, že sa vývoj plodu zastavil, plod uhynul a následne bol včelami odstránený. Prostredníctvom týchto testov bolo preukázané nakoľko ovplyvňuje silu a kondíciu včelstva čistota vosku používaného na výrobu medzistienok, príp. znečistenie včelieho vosku prímesami.
To akou technológiou si necháme medzistienky vyrobiť a u ktorého výrobcu je iba na každom z nás. Myslím, že na Slovensku je dostatočná možnosť výberu pre každého včelára.