Úvodom posledného článku tohto cyklu by som sa chcel na krátko vrátiť k tomu, čo sa dialo v máji a júni. V poslednej dobe sa nám akosi množia roky s podivným počasím, ktoré sa vymyká nášmu chápaniu. Po teplej jari, ktorá včelstvá dostatočne naštartovala prišlo dlhodobé ochladenie so sporadickým slnečným počasím. Repka ale aj v takom počasí svoj účel splnila. Včely išli prudko do rozvoja a ani znáška nebola podpriemerná. Agát na juhu (okolie Nitry) spravidla kvitne 10-14 dní, no tento roku to bolo úctyhodných 25 dní – od zakvitnutia prvých stromov v agátovom háji až do odkvitnutia posledných, respektíve do doby kedy agát prestal medovať. Včely využívali zubatú znášku iba pár slnečných a bezveterných dní. No stačil jeden deň s teplotou nad 20 °C a agát doprial silným včelstvám aj 10 kg nektáru za deň. Čo v teplom počasí nie je nič výnimočné.
Rojenie, ktoré prišlo v druhej polovici mája a prvej polovici júna asi v takejto miere nikto nečakal. Rojenie je pre včely prirodzené, no v tomto roku zlyhali všetky protirojové opatrenia a takmer každé včelstvo s kraňkou si našlo svoj strom. Množstvo rojov a porojov z veľkej časti nahradilo zimné straty včelárom. Jednoducho povedané, takmer každý, kto nebol vo včelách minimálne raz za 8 dní a neriešil rojovú náladu, mal možnosť osadiť prázdne úle rojmi.
Rojenie a riziko osirenia včelstva
V praxi sa často stáva, že sa včelstvo vyrojí ešte pred vyliahnutím matky, teda v štádiu, keď sú v úli len zaviečkované materské bunky. Včelár ich síce odstráni (tzv. vyláme), avšak si neuvedomí, že úľ už stará matka spolu s časťou včiel opustila a v úli sa tým pádom nachádza len zvyšok včelstva už bez kladúcej matky čo si neskúsený včelár nemusí uvedomiť. Identifikácia tejto situácie môže byť zložitá, pretože niektoré matky pred rojením prestávajú klásť. V úli sa tak môže nachádzať mladá, ešte neoplodnená matka, alebo ak boli poctivo odstránené všetky matečníky tak včely ostanú bez matky. Včelstvá sa niekedy môžu vyrojiť aj tesne po tom, čo boli materské bunky vylámané. Ak stará matka ešte pred rojením kládla vajíčka, včely sa môžu pokúsiť o záchranu situácie vytvorením tzv. núdzových matečníkov. V snahe dobehnúť stratu matky často použijú aj staršie larvy, ktoré však už nie sú vhodné na vývoj kvalitnej novej matky. Výsledkom môže byť zle vyvinutá alebo neplodná matka, čo vedie k dlhodobej oslabenej vitalite, prípadne až k zániku včelstva.
Ak v úli ostane mladá a neoplodnená matka, nastane v úli asi dvoj- troj týždňové bezplodové obdobie a pokles sily včelstva. Ak sa nová matka oplodní a v úli nájdeme jednodňové vajíčka, je potrebné vykonať kontrolu po 9. dňoch, aby sme zistili, či je robotničí plod správne zaviečkovaný, teda bez hrboplodu. Ak áno, matku tak môžeme považovať za plne funkčnú. Pri neskorších rojoch s porojmi už môže ostať krátka doba na dostatočný rozvoj včelstva do zimy a takéto včelstvo je potrebné posilniť plodom zo silných rodín.
Júl je mesiac s najvyššími teplotami a v niektorých regiónoch so slabou znáškou. Preto je potrebné sledovať stav zásob a v prípade potreby podnecovať. Kmeňové a silné včelstvá budú svoj početný stav postupne znižovať a následne sa pripravovať na zazimovanie a „slabé“ neskoršie vyrojené včelstvá s novými matkami, či odložence budú postupne početne posilňovať. Odložence pri dobrej znáške, ale aj pri vhodnom podnecovaní (skôr primeranom zakrmovaní) budú okrem zväčšovania plodového telesa aj stavať dielo. Čo je potrebné využiť, aby si odložence do zimy postavili nové dielo a nezimovali na starom diele z kmeňových včelstiev s možnými patogénmi v plástoch. S podnecovaním to netreba preháňať ani byť lakomý. Pri slabom prikrmovaní a bez znášky bude vo včelstve rozvoj pomalý, no pri prehnanom včely dielo zanesú zásobami a obmedzia tak matku v plodovaní. Naliať odložencom 3-5 litrov invertu a mať pokoj 2-3 týždne nie je riešením.
Podnecovať môžeme cukrovým roztokom 1:1, vhodnejšie je invertným sirupom v malých dávkach, alebo aj cestom. Ideálna je kombinácia invertného sirupu a cesta. Pri suchom a horúcom lete netreba zabúdať na napájačky s vodu.
Končí včelársky rok
Júl je posledným mesiacom včelárskeho roka, v auguste sa už začína nový. Je potrebné si uvedomiť, že matka koncom mesiaca prestáva klásť krátkoveké včely a v auguste sa začínajú liahnuť včely dlhoveké, ktoré prevedú kolóniu do nasledujúcej sezóny.
Aby sa nám neliahli včely poškodené klieštikom je vhodné ich v polovici, najneskôr v druhej polovici júla, preliečiť. Keďže je vo včelstve ešte dostatok plodu rôzneho veku, je potrebné použiť liečivo s dlhodobým účinkom, ktoré zasiahne klieštika po vyliahnutí všetkého zaviečkovaného plodu.
Ak sme v oblasti, kde ešte máme, alebo očakávame znášku je potrebné brať ohľad na kvalitu medu. Nepoužívať tak liečivá a prípravky, ktoré by mohli kontaminovať med. Ak zistíme, že vo včelstve je rozšírená viróza v pokročilom štádiu (napríklad deformovaných krídel) je potrebné zasiahnuť rázne, včely preliečiť a med nevytáčať a ponechať ho včelám. Ak v takomto prípade dáme prednosť medu, môžeme sa pripraviť o med, ktorý by vhodne preliečené včely doniesli nasledujúci rok. Tu neplatí vrabec v hrsti a holub na streche. Nehovoriac o tom, že viróza z jedného včelstva sa môže ľahko a rýchlo rozšíriť na ostatné včelstvá, čo môže mať za dôsledok oveľa väčšie škody.
Jedným z možných spôsobov boja s klieštikom je izolácia matky v rámikových izolátoroch na 21 resp. 25 dní. V takom prípade je potrebné „mať žalúdok“ na vytopenie plodu v izolovaných plástoch, ktoré slúžili ako pasca na klieštika. Ostatné včely už bez plodu (alebo aj do doby kým je vo včelstve ešte iba otvorený plod) je potrebné preliečiť niektorou z vhodných metód, rovnako ako v bezplodovom období na jeseň.
Rozširovanie odložencov, prekladanie do úľov, značenie matiek
Odložence postupne aj s našou podporou naberajú na sile. Pri správnom podnecovaní a zakrmovaní, či dobrej znáške nám postupne narastá objem plodového telesa a včely obsadzujú viac uličiek. Ak máme odložence v 5-6 rámkových plemenáčoch prekladáme ich do úľa až pri ich plnom obsadení. Teda v čase, keď je už plemenáč nabitý včelami. Pri skoršom preložení do úľa a následnom ochladení to môže slabším odložencom uškodiť. Naopak, ak váhame dlho, včely sa pre nedostatok priestoru môžu aj vyrojiť. Ak prekladáme včely do úľa, pridávame im s rastúcou silou postupne medzistienky, súše, ale aj na tento účel odložené rámiky so zásobami, či peľom. Za pridaný rámik ale vždy pridáme aj komorovaciu prepážku, aby sme priestor nezväčšili naraz o veľký objem. Prepážku postupne posúvame s pridávaním rámikov. Ak nemáme žiadnu zakúpenú, postačí aj prepážka vyrezaná so styroduru, ktorá taktiež splní úlohu izolácie. Polystyrén je nevhodný, ten by včely rýchlo vyhrýzli.
So značením matiek sa neponáhľame. Ak do úľa vkladáme už matky vyliahnuté, alebo oplodnené, tie je dobré označiť. Ak vkladáme matečník, na značenie matky máme čas. Včelstvo s neoplodnenou matkou bezdôvodne nevyrušujeme a matku zbytočne nehľadáme. Ak po asi po 14 dňoch v úli nájdeme vajíčka, to znamená, že matka je prítomná, čo by nám malo stačiť. Ak chceme matku označiť, musíme byť naozaj opatrní, aby nám z úľa neuletela. Je ešte ľahšia a vyletieť jej nerobí problém. Do úľa sa tak môže, ale aj nemusí vrátiť. Hlavne ak sme už včelstvo, odloženec pred krátkym časom premiestnili. Zbytočne tak prídeme o mladú a oplodnenú matku.
Júlové preliečenie
Na letné preliečenie včelstiev používame hlavne prípravky, ktoré neznehodnotia med, alebo pred ich aplikáciou med vytočíme.
Dôvodom letného preliečenie je zrazenie počtu klieštika pred liahnutím zimnej generácie, teda dlhovekých včiel. Pri vysokom napadnutí klieštikom sa dlhoveké včely budú liahnuť poškodené. Klieštik im napichne kutikulu, kde sa rana už nezahojí a vytvorí tak ideálne miesto na vstup patogénov.
Na približné zistenie úrovne zamorenia včelstva klieštikom použijeme niektorú z metód smyvu. Jednoduchšia, ale menej presná metóda je pozorovanie denného spádu klieštika na podložkách, či posypanie včiel práškovým cukrom a následným monitoringom.
V letnom období používame liečivá a prípravky na báze organických kyselín, či éterických olejov. Ich zoznam je zverejnený na stránke ŠVPS, ktorú som už uvádzal.
Ja osobne metódy preliečovania striedam, alebo kombinujem. Začiatkom júla používam pásiky s kyselinou šťaveľovou na glycerínovom nosiči v kombinácii s éterickými olejmi, ako kontaktné liečivo. V polovici augusta odpar kyseliny mravčej. Pri kyseline mravčej je potrebné sledovať prognózu počasia počas doby plánovanej aplikácie. Ak počas doby odparu teplota okolia prekročí 25 °C nie je vhodné kyselinu aplikovať. Keďže mnohé prípravky aplikujeme na kratšiu dobu, ako 12 dní, aby liečivo počas aplikácie zasiahlo všetok zaviečkovaný plod, je doporučené aplikáciu opakovať podľa návodu výrobcu daného prípravku.
Pri používaní kyseliny mravčej v úli meníme PH prostredia, ničí v úli plesne, ale pri vysokých koncentráciách, či silnom odpare môžeme poškodiť matku, či tráviaci trakt včiel. Preto je potrebné liečivo neumiestňovať priamo nad plod, ktorý by mohol byť kyselinou popálený. Po aplikácii včelám pridať do krmiva probiotické prípravky na obnovenie mikrobiomu.
Pri prehnanej – niekoľkonásobnej aplikácii kyseliny šťaveľovej môže podľa niektorých zdrojov dôjsť vo včelstve k zvápenateniu plodu.
Letná znáška a spracovanie medu v júli
Ani počas horúcich letných mesiacov nemusí byť nedostatok kvalitných druhových medov. Jednou z kľúčových podmienok pre bohatú znášku je však dostatočná vlhkosť pôdy a vzduchu. V júli začína kvitnúť slnečnica, ktorá predstavuje hlavnú znášku najmä pre južné oblasti Slovenska. V intenzívne poľnohospodársky využívaných regiónoch môžu včely zbierať nektár aj z horčice, facélie, pestreca mariánskeho alebo z ďatelín.
V horských oblastiach v tomto období kvitne lesná malina, ktorú postupne nahrádza vŕbovka úzkolistá, poskytujúca včelám nielen nektár, ale aj významné množstvo peľu. Okrem nektárových zdrojov je v lete očakávaná aj znáška medovicová. Na jej vznik je však nevyhnutné teplé a dostatočne vlhké počasie, ktoré podporuje premnoženie producentov medovice. Rovnako ako pri agátovej znáške, aj medovicovú môžu silné lejaky rýchlo ukončiť, pričom v niektorých oblastiach sa už nemusí obnoviť. Medovicová znáška je navyše veľmi lokálna. Medovica má vyššiu viskozitu a pre včely je náročnejšia na zber, preto ju nosia z okolia približne do 1 km od úľa, na rozdiel od nektárových zdrojov, za ktorými lietajú podstatne ďalej.
V júli zvyčajne včelári začínajú s predajom medu z novej sezóny. Tento med je vhodné pred uvedením do predaja nechať určitý čas odstáť. V prípade repkového medu, ktorý už stihol skryštalizovať, sa môže po opätovnom roztopení na povrchu objaviť pena tvorená peľom. Táto by mala byť pred predajom odstránená, aby sa predišlo mylnému dojmu zákazníka, že ide o znehodnotený produkt. Takto upravený med je vhodný na pastovanie, teda proces riadenej kryštalizácie, ktorého výsledkom je dlhodobo jemne roztierateľný med.
Na pastovanie je dôležité zvoliť med bez podielu agátového medu, keďže ten prirodzene kryštalizuje veľmi pomaly a jeho prítomnosť by mohla narušiť celý proces – napríklad aj tým, že by sa časom oddelil a vyplával na povrch v podobe čírej vrstvy, čo by opäť mohlo u spotrebiteľa vyvolať pochybnosti o kvalite produktu.
Agátový med by mal byť v tomto období už vyčírený, čo umožňuje posúdiť jeho čistotu a predpokladanú stabilitu v tekutom stave. Práve čistota agátového medu významne ovplyvňuje, ako dlho si zachová svoju kvapalnú konzistenciu.
Optimálne podmienky skladovania medu a ich vplyv na zachovanie kvality
Za vhodných skladovacích podmienok je možné významne predĺžiť obdobie, počas ktorého si med uchováva svoje priaznivé vlastnosti. Ideálnym prostredím pre uchovávanie medu v uzavretých nádobách je priemerná teplota okolo 15 °C a relatívna vlhkosť vzduchu nepresahujúca 60 %. Paradoxne, práve pri tejto teplote dochádza ku kryštalizácii medu najrýchlejšie. Každá odchýlka smerom nad alebo pod uvedenú teplotu má tendenciu tento proces spomaľovať. Významnú úlohu pritom zohráva aj konkrétny druh medu. Med ako napríklad agátový alebo medovicový, si pri správnom skladovaní dokáže udržať tekutú konzistenciu niekoľko mesiacov až rokov. Kryštalizáciu však môžu urýchliť prudké a opakované zmeny teploty. Na druhej strane, pri teplote -35 °C sa kryštalizačný proces úplne zastavuje. Pri teplote v mrazničke okolo -18 °C dochádza k jeho výraznému spomaleniu, čo umožní uchovať repkový med v kašovitom stave až do zimného obdobia, napríklad do Vianoc. Z uvedeného dôvodu sa netreba obávať skladovať med v mrazničke. Takýto spôsob uchovávania prispieva k dlhšej trvanlivosti a zabraňuje neželanej kryštalizácii. Je však potrebné počítať s tým, že osoby menej znalé problematiky môžu takýto spôsob skladovania nesprávne interpretovať ako snahu zakryť znehodnotenie medu.
Myšlienka záverom: je smutné, že zo včelárenia sa postupne stáva akýsi tvrdý biznis a kvalita, či radosť sa vytráca za honbou po zisku. Ja však stále zastávam názor, že učiteľ, lekár, kňaz, ale aj včelár je nielen povolanie ale hlavne poslanie.