V júni príroda postupne zmierňuje tempo intenzívnej znášky. Hoci májové ochladenie predĺžilo obdobie kvitnutia rastlín atraktívnych pre včely, ich denný prínos nebol výrazný. Teplé aprílové počasie však spôsobilo skorý nástup hlavných znášok – z ovocných stromov, repky a na juhu aj z agátu. Na juhu sa kvitnutie repky a agátu prekrývalo viac ako týždeň, čo sťažilo oddelenie jednodruhových medov.

V južnejších oblastiach prichádza bezznáškové obdobie až do kvitnutia slnečnice. Výnimku tvoria oblasti, kde poľnohospodári neskôr zasiali napríklad facéliu vratičolistú, ktorá je pre včely mimoriadne atraktívna. Ďalšími podpornými znáškami sú aj polia s ďatelinami a pasienky, ale tie by sme na juhu hľadali márne. Akousi „legislatívnou“ náhradou sú bio pásy, ktoré poľnohospodári nejak intenzívne nevysievajú a často na nich nájdeme iba burinu. Podľa môjho sledovania ich včely a ostatné opeľovače takmer nenavštevujú.

Intenzívnejšie znášky môžeme očakávať v júni  v severnejších oblastiach krajiny. Ide o znášky z lipy, maliny a medovicové znášky. Treba však mať na pamäti, že zrážkový deficit, ktorý v tomto roku zaznamenávame, sa negatívne prejaví na výdatnosti nektáru, ktorý rastliny poskytnú včelám.

Znáška z lipy veľkolistej, ktorá asi 2 týždne predbieha kvitnutie lipy malolistej je často neistá. Lepšie meduje pri vyšších teplotách a teda v južnejších oblastiach krajiny. Naopak znáška z maliny v prevažne podhorských a horských oblastiach dokáže byť veľmi intenzívna aj pri nižších teplotách. No potrebná je dostatočná vlhkosť. Kvitne postupne od nižších nadmorských výšok a včelám tak poskytuje znášku na dlhšiu dobu. Malinový med je vysoko atraktívny, zdravotne veľmi prospešný a preto sa mu hovorí aj „leto v pohári“. Často však býva s prímesou medovicových medov. Pre mnohých zákazníkov naopak čistý a lahodný malinový med nebýva dostatočne „horský“, keďže nie je dostatočne tmavý.

Znáška medovice býva hlavne z ihličnatých stromov v čase dostatočnej vlhkosti, kedy sa vošky premnožia. Znášku z medovice však môžu zastaviť intenzívne a prudké lejaky, ktoré vošky zmyjú a už sa na stromoch nemusia objaviť v dostatočnom množstve pre tvorbu ďalšej medovice.

Rojová nálada pokračuje

Aj napriek tomu, že v tomto roku sme zaznamenávali prvé roje už koncom apríla a hlavná rojová nálada prebehla v máji, ani v júni ešte nie je zažehnaná. Ide hlavne o včelstvá, ktoré majú neskorší jarný rozvoj a do sily sa tak dostali neskôr, ale aj o včelstvá, kde sme rojovú náladu počas mája potláčali vylamovaním materských buniek. No aj napriek našej snahe o zastavenie rojenia je genetická predispozícia včelstva k rozmnožovaniu rojením silnejšia. Ja tomu hovorím „hra nervov“ a výsledok závisí od toho, kto to vzdá prvý. Je preto potrebné včelstvá kontrolovať najneskôr raz za 10 dní. Ideálne každých 8 dní. Prípadná silná znáška, rovnako ako aj odobranie zaviečkovaných plodových plástov a oslabenie včelstva môže rojovú náladu zastaviť. Na druhej strane v prírode je už dostatok trúdov a matky tak majú viac možností na kvalitné oplodnenie. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v mesiacoch jún a júl býva úspešnosť oplodnených matiek v plemenáčoch  viac, ako 90%.

Matky rozchovávam v zberných odložencoch, ktoré majú dostatok mladušiek a zároveň je to vhodná metóda  na tvorbu odložencov. Ak už včelstvá neoslabujem odoberaním plodu, matky chovám aj vo včelstvách pri matke. Rizikom zberného odloženca môže byť prenos chorôb, ale to je už na včelárovi a jeho starostlivosti o včely. Za posledných 6 rokov (pri asi 250 odložencoch) mi padol iba jeden odloženec, ktorý v jeseni raboval iné zoslabnuté virotické včelstvo. Odvtedy odložence chovám mimo ostatných kmeňových včelstiev a doposiaľ bez strát.  Dúfam, že to tak aj ostane.

Matky však chovám iba pre vlastnú potrebu a nespotrebované MTČ zo série jednoducho rozdám pre skvalitnenie chovu a pre vyššiu kvalitu trúdov (keďže mám matky voľne párené) známym a našim členom Včelárskej spoločnosti Jána Čajdu.

Krivka rozvoja včelstiev je v júni na vrchole a pomaly klesá, no nie je potrebné sa obávať ani v tomto období oslabiť včelstvo na tvorbu odložencov, keďže sa už dostávame do obdobia slnovratu. Sila včelstva postupne klesá, ale včely si stále udržujú potrebný počet jedincov vo včelstve. V prípade, že nechceme svoj chov rozmnožovať, odloženec v jeseni spojíme s najslabším včelstvom a vymeníme tak najslabšiu matku za novú.

Postupne klesá aj ochota včelstiev stavať nové dielo. Toto neplatí  u odložencov, tam  je situácia iná. Odložence si ochotne svoje dielo postavia, podmienkou však je dostatočná znáška.  Ak príroda znášku neposkytuje, je potrebné odložence v závislosti od ich sily a dostupnosti znášky podnecovať, poprípade intenzívne dokrmovať. V takomto prípade netreba byť lakomý a odložencom naozaj dopriať.  Nič z úľa nezmizne len tak. To čo včely potrebujú na svoj rozvoj a stavbu diela spotrebujú a zvyšok uložia do zásob. V jeseni tak môžeme k medovým zásobám doplniť už menšie množstvo sirupu. Okrem toho dávam do každého plemenáča ¼ kg cesta, Keď to včely spotrebujú dostanú ďalšie. Po preložení do úľa im pridávam ½ kg cesta na včelstvo. Po spotrebovaní cesto opäť doplním. V prírode je v lete peľu spravidla dostatok a tak nepoužívam vysokoproteínové cestá. Včelám dávam cesto buď čisté, alebo s vitamínmi, vitamínmi s nízkym obsahom proteínu, poprípade bylinkové. Koncom leta môžeme doplniť cesto s nozevitom na podporu tráviaceho traktu včiel. No iba cesto nestačí, je potrebné doplniť aj invertné krmivo. U slabých odložencov na začiatok dávam 2dcl raz za 3 dni, potom keď silnejú a znáška sa neobjavuje postupne pridávam na ½ až ¾ litra raz za 3-4 dni. Ak nestavajú dielo, je potrebné podnecovanie zvýšiť. No nie preháňať. Je potrebné nájsť tu správnu mieru množstva a časovania. Výhoda invertného krmiva, je že v lete pri vyšších teplotách nie je na rozdiel od cukrového roztoku cítiť. Odložencom pridávam aj zásobné nespotrebované plasty so zásobami, ktoré som vybral jari pred prvou znáškou. Samozrejme bolo ich potrebné skladovať v chlade a suchu. Nie plesnivé, napadnuté víjačkou či skvasené.

Rabovanie odložencov

Keďže odložence sú slabé včelstvo, často podliehajú rabovaniu. Ako prvé sú rabované tie, ktoré sú bez matky. Základom je letáč zmenšený na jednu až dve včely a s narastajúcou silou včelstva ho postupne  zväčšujeme. Až silný odloženec prekladáme z plemenáču do úľa a to stále so zmenšeným letáčom. Postupne tak podnecujeme a pridávame medzisteny, alebo čisté súše.

Ak máme v blízkosti včelstvo, ktoré má rabovanie „ v krvy“, často pomôže iba preniesť odložence na iné miesto, najmenej 5 km  od stanovišťa. No je dobré zistiť, z ktorého smeru  včely čo rabujú prilietajú a presne určiť stanovište. Následne tak doma, alebo u susedného včelára spraviť nápravu. Môže sa stať, že problém bude trvalý a časom tak môžete prísť aj o niekoľko produkčných včelstiev, nielen o odložence. Niekedy to trvá aj roky s rovnakým výsledkom, strata odložencov.

Kvalitné oplodnenie matiek

V tomto roku bol máj veľmi chladný a včely na severe lietali veľmi málo. Aj keď sa objavilo slnko, pofukoval chladný severný vietor a včely vyleteli z úľa iba sporadicky. Dokonca aj znášku z repky využili iba minimálne. V takých podmienkach odložence na novom mieste nelietajú ďaleko a nie sú veľmi zalietané. Matky sa môžu  pri oplodňovacom lete na trúdie zhromaždisko stratiť, spária sa s malým počtom trúdov, poprípade sa vôbec neoplodnia. Takéto matky môžu byť už na jeseň, alebo v jari vykladené a preto je potrebné mať záložné oplodnené pri neskoršom vhodnejšom počasí. To  aj napriek tomu, že si mladé matky vedia na lepšie počasie počkať.

Ak sa matka neoplodní, alebo je defektná a dlhšiu dobu nekladie, môžeme pozorovať ako ju včely naháňajú po pláste a je celá dohrýzaná. Vtedy je dobre situáciu sledovať a v prípade, že sa do pár dní nerozkladie, vymeniť ju, alebo odloženec zrušiť.

Aj u odložencov, podobne ako pri jednotlivých včelstvách, možno pozorovať rôzne prejavy správania. Niektoré včely ostávajú pomerne pokojné aj v krátkom období bez matky, zatiaľ čo iné reagujú nervózne. Niektorým postačuje prítomnosť matečníka, iné sú nepokojné aj pri jeho zrelosti. Niektoré sa upokoja až po vyliahnutí matky, ďalšie až vtedy, keď začne klásť. V niektorých prípadoch som si všimol zvýšenú nervozitu pri kontrolách v popoludňajších hodinách, no pri večernom podávaní sirupu pôsobili úplne inak – ako keby boli vymenené. Niektoré včelstvá zažívajú stres aj vtedy, keď je matka mimo úľa, teda na prelete; po jej návrate sa v úli opäť obnoví pokoj.

Hrboplod – čo s ním

Niekedy sa môže stať, že mladá matka začne klásť hrboplod. V takom prípade nie je nutné okamžite zasahovať – je vhodné počkať, keďže ešte môže dôjsť k náprave. Tento proces však môže trvať aj týždeň. Treba však rátať s tým, že náprava nemusí byť trvalá. Niekedy vznikne akási prechodná forma – kombinácia hrboplodu a robotničieho plodu. V takom prípade už nie je dôvod čakať a odloženec je najlepšie zrušiť.

Ak v odloženci nevieme nájsť matku, treba sa zamerať na hľadanie vajíčok. Nie každý ich však dobre vidí, najmä ak je matka ešte mladá a malá. V silnom odloženci býva navyše hľadanie matky náročné, preto je vhodné počkať na objavenie sa larvičiek. Ak od predpokladaného začiatku kladenia uplynulo 7–10 dní a matka stále nie je videná, no včely sa správajú pokojne, vložíme do odloženca plást s otvoreným plodom z iného včelstva. Ak včely do dvoch dní nenatiahnu materské bunky, matka je pravdepodobne prítomná. Ak však bunky začnú stavať, matka tam nie je. Táto metóda často pomôže, no nie je úplne spoľahlivá – platí to aj pri včelstvách po vyrojení, kde nemáme istotu, či je matka v úli.

Ak sa matka v odloženci nenachádza, chýbajúci feromón môže stimulovať rozvoj neplodných vaječníkov robotníc. Vtedy sa v plástoch objaví typický hrboplod. Robotnice kladú viac vajíčok do jednej bunky, často nie na dno, ale po bokoch buniek, niekedy aj do buniek s peľom. Takýto plod vedie k vyliahnutiu neplodných trúdičov a včelstvo je odsúdené na zánik. V takom prípade nie je vhodné včely trápiť – hrboplod treba čo najskôr vysypať. Včely by sa tak či tak časom vytratili do okolitých úľov, pričom zvyšok by slabol vekom a stresom.

Aj keď to nie je príjemná práca, čím skôr ju vykonáme, tým lepšie. Včely sa po vysypaní zvyčajne postupne „vžobrú“ do iných, najčastejšie susedných úľov. Ak išlo o silný odloženec, odporúča sa na druhý deň skontrolovať úľ, do ktorého sa včely pridali – možno bude potrebné rozšíriť mu priestor alebo ho premiestniť z plemenáča do klasického úľa. Včely sa nemusia vždy vžobrať len do susedného úľa – niekedy ich priláka farebný alebo inak podobný úľ aj o niekoľko pozícií ďalej, hoci to nie je časté.

Ak máme po ruke slabší odloženec, ktorý chceme posilniť, môžeme ho počas vysypávania postaviť na miesto úľa s hrboplodom. Vysypané včely sa s veľkou pravdepodobnosťou vrátia späť na pôvodné miesto, no trúdice už do nového úľa domáce včely nevpustia. Po krátkom čase, keď väčšina včiel už vošla do nového úľa, môžeme úľ presunúť späť na pôvodné miesto, kde už čakajú vracajúce sa lietavky.

Klieštik pod kontrolou

Ani v júni, kedy populácia klieštika naberá na sile netreba podceniť monitorovanie. Je jedno ktorú metódu použijeme, hlavne aby sme mali čo najlepší prehľad. Najpresnejšia metóda je usmrtenie cca 300 včiel v saponáte smyvom, alebo šetrnejšie ich uspanie  s CO2. Netreba podceniť ani sledovanie spádu klieštika na podložke, či možných príznakov viróz. Ak nájdeme v úli včely čierne, a hlavne včely bez krídel – je potrebné ich okamžite preliečiť. Podľa situácie jednotlivé úle, alebo celé stanovište. Treba sa rozhodnúť, či uprednostníme neistý med, alebo zdravé včely aj v budúcom roku.

Metodík na monitorovanie klieštika v lete nájdeme na internete veľa, no ja odporúčam sledovať videá “Se včelaři o včelách“ kde prednášajú tí, čo problematike rozumejú (https://vcelari-vpraze.cz/streamy/).