Máj je mesiac, kedy včely zažívajú najprudší rozvoj v roku. Príroda to pre ne po tisícročia nastavila tak, že majú v tomto období dostatočný prísun čerstvého nektáru a peľu, aby boli schopné vychovať toľko nového potomstva, ktoré im zabezpečí rozmnožovanie rojením a tiež do jesene dosiahli silu potrebnú na úspešné prežitie zimy, ako dvoch samostatných kolónií.

Je to mesiac, kedy si včelár svojej záľuby naozaj užije do sýtosti. Vďaka kvitnutiu ovocných stromov (v máji ešte hlavne na severe), vstupu kvitnutia monokultúr repky do druhej a  pre včely tej výdatnejšej znáškovej fázy, kvitnutiu púpavy a ďalších nektarodajných kvetov, včely idú do prudkého rozvoja. Zimné včely sa už z úľa postupne vytratili a už aj tie posledné nahradila nová generácia letných, teda krátkovekých.

Stavebný pud a pridávanie medníka

Vo včelstvách sa vďaka prílivu mladušiek, nektáru a peľu, rozvinul stavebný pud, ktorý je potrebné využiť na maximum. Zabezpečíme si tak obmenu starého diela za nové. Zvýšenou dostupnosťou zdrojov pastvy je potrebné zväčši úľový priestor pridaním medníka.  Včelár však musí vedieť kedy tak spraviť a správne vyhodnotiť okolnosti. Ide zároveň aj o jedno z najdôležitejších protirojových opatrení. Ak je plodový nádstavok obsadený včelami vo všetkých uličkách, v dolete včiel je dostatok včelej pastvy, je stabilné, pekné a teplé počasie, nastáva ten správny čas. Včely musia v plodisku priam kypieť. Ak by sme boli netrpezliví, alebo mali zbytočné obavy, že sa nám idú včely čoskoro vyrojiť a nasadili medník skôr ako je vhodné, môžeme včely v rozvoji pribrzdiť  a už sa nám nemusí podariť ich bez posilnenia plodom, alebo včelami znovu naštartovať. Môžeme tak prísť aj o prvý jarný kvetový med.

Medník pridávame nad materskú mriežku (MM), aby sme matku udržali v plodisku (ja používam MM iba v úľoch typu B, v LG 2/3 nie). Zabezpečíme si tak jej plodovanie vo vymedzenom priestore a nie v rámikoch určených na ukladanie medu. Ak by sme mriežku nepoužili, matka by mala možnosť pohybovať sa po celom úli a je veľmi pravdepodobné, že by nám založila aj viac plástov  malým množstvom plodu obklopeného nektárom. Prišli by sme tak o možnosť tieto plásty vytočiť bez poškodenia plodu.

Do medníka použijeme súše uskladnené z minulého roku, medzistienky a plásty z plodiska. Aby včely mali dôvod prechádzať cez mriežku do medníka, kde ich nič neláka, preložíme tam z plodiska plást s vencami zásob a zaviečkovaným, poprípade liahnucim sa plodom, o ktorý sa budú mladušky starať. Do plodiska namiesto vybratých plástov vložíme na pozíciu 2 a 8 medzistienku a stavebný rámik. Stavebný rámik vkladáme do včelstiev na rovnakú pozíciu, aby sme ho neskôr zbytočne nehľadali a nestrácali tak čas. Ja si rámik aj označujem  veľkým písmenom S.  Stavebný rámik  včely vystavajú a matka ho zakladie trubčím plodom, čo je jeden zo znakov pripravenosti na rojenie.  No nie je to jediná podmienka dôvodu rojenia a do hry vstupujú aj ďalšie faktory, ako sú genetické sklony k rojeniu, nedostatok úľového priestoru, obmedzenie matky v plodovaní na malej ploche, vek matky, ale aj sila včelstva.  Slabé včelstvá stavebný rámik ani nevystavajú. Poprípade ho vystavajú len čiastočne. Ak včely stavebný rámik vystavajú robotničími bunkami, rojenie nemajú v pláne. No to sa často nestáva.

Ak matka stavený rámik zakladie trubčinou, je potrebné po jej zaviečkovaní trubčí plod vyrezať. Je to jedno z hlavných zootechnických opatrení v boji s klieštikom (varroázou), ktorý uprednostňuje svoje roznožovanie práve na trúďom plode. Ten je napadnutý 6-15x viac ako robotničí. V trúdej bunke dokončí vývoj až 3x viac životaschopných samičiek, ako na robotničom plode. V podstate využijeme akúsi pascu na klieštika. Nie je dobré sa ale zbavovať všetkých trúdov a včely si aj tak postavia trubčie bunky aj medzi robotničím plodom. Ja osobne nechávam viac trúdov v kvalitných včelstvách, aby som zabezpečil šírenie génov z najkvalitnejších včelstiev, ale až pri druhom vystavaní a zakladení  stavebného rámika. Vytápať stavebné rámiky sa naozaj neoplatí. Je v nich iba zanedbateľné množstvo vosku vzhľadom k vynaloženému úsiliu. Trubčinu radšej darujem niekomu kto chová sliepky, je to pre ne pochutina.

Po vystavaní medzistienky v plodisku postupným vkladaním ďalších medzistienok namiesto rámikov s plodom obmieňame dielo v plodisku za nové. Medzistienky tak pridávame znova na okraj plodového telesa. Môžeme pristúpiť aj k zebrovaniu, ale u rámikovej miery s veľkou plochou ako napríklad B, či CS by som to nerobil. V prípade náhleho ochladenia môžu mať včely problém vyhriať takto roztrhané plodové teleso. Ja to robím v prípade potreby a vhodných podmienok iba u LG 2/3 (čo je približne obdoba E), ale nie u rámikovej miery B.

Ak používame ako medník nižšie nádstavky, alebo v prípade intenzívnej znášky,  kedy jeden medník nestačí a včely by nám ukladali med do plodiska, čo by obmedzovalo matku v plodovaní, ďalší nádstavok podhodíme pod medník nad MM. Prihodením nad medník, by sme včelám iba vytvorili prekážku ktorú by pravdepodobne nemali dôvod prekonať a pridaný priestor by nevyužili.  Včely potrebujú zásoby nad hlavou, teda nad plodovým telesom a to by ich potreby spĺňalo aj bez pridaného nádstavku. Ak by sme ale prekladali plást s plodom do nádstavku nad prvý medník, treba dať pozor, aby sa tam nenachádzal otvorený plod. Ak je takýto nádstavok veľmi vzdialený od matky a nepreniká tam dostatočné množstvo feromónu, môže dôjsť k založeniu materskej bunky (MTČ) a vyliahnutiu novej matky. Čo by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k vyrojeniu včelstva.

Ďalším dôležitým opatrením proti rojovej nálade, ale aj zootechnickým opatrením v boji proti varroáze, je vytváranie odložencov z včelstiev, ktoré majú prebytok zaviečkovaného plodu.

Okrem genetických predpokladov a nedostatočného úľového priestoru ďalším  z  dôvodov pre rojenie včelstva je nepomer medzi množstvom zaviečkovaného a otvoreného plodu, kedy sa krmičky nemajú o čo starať. Odobraním jedného až dvoch plodových plástov a vložením medzistienok vytvoríme mladuškám priestor na využitie ich aktuálnej  potreby. V máji by sa malo množstvo plodu pohybovať na ploche 50-70 dm2. Čo je oproti aprílu navýšenie asi o 20 dm2 v závislosti od počasia, stanovišťa, kvality včelstva  a zdrojov včelej pastvy.

Odložence

Tvorbou odložencov opäť zabezpečíme odliv klieštika, ktorého sa nachádza viac ako 80% v plode, do odložencov, ktoré už v danej sezóne nebudú produkovať med a môžeme ich preto – po vyliahnutí starého plodu a do zaviečkovania nového plodu – preliečiť.  Do odloženca berieme plod tesne pred liahnutím, alebo aspoň zaviečkovaný, aby včely neuprednostnili – pred prijatím novej oplodnenej matky, alebo MTČ – tvorbu materských buniek z otvoreného plodu. Pri otvorenom plode by sme museli najskôr počkať, kým včely zaviečkujú plod a následne MTČ vylámať. Do odloženca pridávame buď matku už oplodnenú z oplodniačiku, kúpenú alebo zaviečkovaný matečník, najlepšie deň – dva pred vyliahnutím.  Pridaním matečníku získame síce čas, ale riskujeme, že sa nám matka nemusí oplodniť, alebo sa nevráti z oplodňovacieho letu (vtedy je dobre mať zálohu aj v oplodňáčiku). No získame čas na vyliahnutie všetkého plodu a čas na preliečenie niektorou z metód pre bezplodové obdobie, čím znížime tlak klieštika vo včelstve takmer na nulu. Do doby, kedy si včely pri zalietavaní zasa niečo nedonesú, no to už bude vo včelstve o niečo menej klieštika.

Odložence nám slúžia nielen na predaj, rozširovanie chovu, ale aj ako záloha matiek v prípade straty v niektorom produkčnom včelstve, výmeny matky na jeseň cez odloženec, alebo ako záloha na jar, kedy strata matky počas zimy môže byť pre včelstvo osudná.

Ak vo včelstve nájdeme veľké množstvo MTČ (10-15 aj do 20) včelstvo sa chystá na vyrojenie. Najväčší problém je, ak sú už materské bunky zaviečkované. Vtedy je rojenie na spadnutie a často aj nezvrátiteľné. Včely sa môžu vyrojiť aj keď sa matka ešte nevyliahla. Z úľa tak vyletí spolu so starou matkou aj veľa včiel (niektoré zdroje uvádzajú mladušiek, aby bolo čím založiť novú kolóniu a niektoré uvádzajú mix včiel každej generácie). Prídeme tak v úli nielen o med, ale aj o budúcu znášku vďaka oslabeniu počtu „pracovnej sily“. Vtedy už ostáva iba vylámať materské bunky. Problémom je, že sa nám nemusí podariť nájsť všetky. Vtedy vylámeme tie najväčšie a dobre viditeľné. No včely často majú aj nejaký schovaný pred našim zrakom. Býva to niekde v hrubom pláste pri niektorej z latiek.  Po vyliahnutí tam nájdeme už len akúsi dierku vo vosku. Kvalitné sme tak vylámali a vyliahnuť sa môže len malá a nekvalitná matka. Tá nie je väčšia od včely a ťažko ju v tom množstve včiel nájsť. Zabráni to tak pridaniu novej matky, ale aj tvorbe materských buniek z mladých lariev. Takáto matka sa nemusí ani oplodniť a včelstvo časom chradne.

Aby sme u včiel, ktoré majú sklon z akéhokoľvek dôvodu k rojeniu je potrebné vykonávať kontrolu minimálne raz za 10 dní. Ideálne 8-9 dní, aby sme vo včelstve nachádzali iba otvorené MTČ, no kontrola musí byť dôkladná a je potrebné si zistenia zapísať.

Rojové matečníky, rovnako ako tie z tichej výmeny,  sú tie najkvalitnejšie, keďže si včelstvo starostlivo vyberá  budúcu matku. Ja osobne rojové materské bunky (RMTČ) využívam, ale iba z kvalitných včelstiev. Ak sú RMTČ na dvoch – troch plástoch, na jednom vylámem a dva plásty s plodom použijem na dva odložence. Tie doplním plodom z iných silných včelstiev, alebo z iných včelstiev, kde som našiel RMTČ, ale nie sú podľa mojich predstáv. Také RMTČ ale vylámem a nechám iba  z tých najkvalitnejších. Ak máme na pláste viac matečníkov, tie môžeme opatrne vyrezať a použiť v iných odložencoch, či oplodniačikoch.

Ak by sme sa bavili o tom, či chovať matky v oplodniačikoch, alebo v plemenáčoch, ja som za plemenáče. Je tam viac včiel, lepšia hygiena a hlavne ďaleko vyššia návratnosť matiek z orientačného a oplodňovacieho letu. Samozrejme včely v plemenáčoch si chovám ako odložence na ďalší rok. V prípade, že sa rozhodnete používať oplodňáčiky, je potrebné venovať väčšiu pozornosť hygiene. Maximálne po dvoch matkách je potrebné oplodňáčik vydezinfikovať a naplniť novým osadenstvom. Inak vznikne  vysoké riziko nakazenia matky nozematózou.

Ak je včelár aspoň trochu zručný, dokáže si matky zo svojho najlepšieho včelstva vychovať aj sám. Len sa toho netreba báť a vyhovárať sa na trasúce sa ruky či nedostatočný zrak. Treba to len skúsiť a dodržať základné pravidlá. Každý, kto si vie za pomoci okuliarov spočítať centy, mal by byť schopný nalarviť si sériu. Metód pri chove s matkou, alebo bez matky je viac, treba si vybrať najvhodnejšiu podľa vlastných možností a schopností.

Čím viac včelstiev včelár obhospodaruje, tým väčšiu má možnosť výberu kvalitnejšieho plemeniva.

Ja osobne každé včelstvo sledujem po celý rok a zapisujem si všetko čo o ňom potrebujem a chcem vedieť. Vlastnosti,  medné výnosy, počet klieštika, či a akými chorobami prešlo. Na repke a na agáte mám včely na paletách, ale aj „voľne stojace“. Pokiaľ niektoré na palete výrazne zaostávajú, vymením ich za kvalitné (hlavne odložence z predchádzajúceho roku) voľne stojace. Ide o akúsi dodatočnú selekciu slabších ročných, niekedy aj dvojročných matiek.  To pôvodné, slabšie, rozhodím na iné včelstvá, poprípade posilním nim viac vybraných včelstiev, alebo použijem zaviečkovaný plod do zberného odloženca, často na tvorbu odloženca, kde pridám MTČ zo série.

Pri tvorbe odložencov treba byť opatrný a sledovať,  či nie sú rabované. Letáčový otvor je potrebné zmenšiť na jednu, maximálne dve včely. Určite nekŕmiť cukrovým roztokom, iba cestom, alebo invertom. Odložence by nemali byť umiestnené na tej istej včelnici, ako včelstvá z ktorých sme brali plod. Na včelnicu ich vrátime až vtedy,  keď už majú vlastnú a kladúcu matku so zaviečkovaným plodom (viac v budúcom článku).

Včely sledujem dva roky, následne im mením matky za mladé. V prípade, že nie som spokojný s kvalitou včelstva, matku vymením už po roku. V najlepších dvoch-troch včelstvách ponechám matky aj tretí rok. Včelstvá presuniem na stále stanovište, kde slúžia na opeľovanie záhrady a hlavne ako zdroj plemeniva na chov nových matiek.

Z času-načas aj ja kúpim nejaké dve-tri matky od overeného chovateľa, ale hneď z nich nerozchovávam. Ponechám ich dva roky a až vtedy rozhodnem, či z nich budem rozchovávať, alebo nie.

Druhové medy v máji

Včelárom v južnejších okresoch sa už mesiaci máj pošťastí vytočiť prvý med z ovocných stromov a repky.   Iba v tých teplejších rokoch a v najjužnejších oblastiach Slovenska to už býva aj med z agátu. No ten prichádza hlavne v júni. Ideálny stav je, ak rozdiel medzi odkvitnutím repky a zakvitnutím agátu je aspoň 10 dní až 2 týždne. Vtedy sa dá oddeliť druhový repkový med od agátového. Čistý repkový med je vhodný aj na pastovanie, no s prímesou agátu sa bude agát od repky oddeľovať a preto nie je už na pastovanie vhodný.

Kvetový med z repky a ovocných stromov rýchlo kryštalizuje. Spravidla 5-10 dní podľa zloženia. Je hustejší a preto je vhodné miestnosť, kde budeme med vytáčať vyhriať aspoň na izbovú teplotu. Med je tak vláčnejší a lepšie vyteká z plástov a plásty ostávajú čistejšie, včely zvyšky dočistia a nekontaminujú tak med agátový.

Ak sme do medníku použili aj „na tenšie“  vyrobené medzistienky, ktoré včely práve vystavali, je potrebné vytáčať opatrne a to hlavne u väčších rámikových mier. Hustý a ťažší repkový med v studenej miestnosti vyteká z plástov ťažko a novo vystavané dielo sa môže trhať. Závisí to ale aj od zvolených otáčok medometu a veľkosti ok na kazete. U starších plástov z plodiska to nie až taký problém, keďže sú spevnené košieľkami. S týmto problémom sa môžeme stretnúť aj počas neskoršej znášky pri hustých medovicových medoch. Prvé medy je potrebné vytáčať vyzreté čo najskôr po vybratí z úľa, aby sme predišli kryštalizácii v plástoch.

Choroby v máji

Ak nám včely prežili apríl v máji už hrozí strata iba slabučkých včelstiev, ktoré udržovaním iba trápime kvôli počtom obsadených úľov. V tomto mesiaci by sme už takéto včely na včelnici ani mať nemali. V prípade choroby ju iba zbytočne šírime ďalej.

V máji sa často objavuje zvápenatenie plodu. Ide buď o chorobu plodu prenesenú z minulého roku, alebo novo vzniknutú v danom roku. Príčinou môže byť  nedostatočne vetraný úľ, kedy v plástoch či na stenách sa hromadí vlhkosť, vo  výnimočných prípadoch aj zle ošetrené medzistienky, alebo   ak máme stanovište umiestnené v nevhodnej, vlhkej lokalite. K tomu výrazné výkyvy aprílového počasia a usilovná práca včiel v  rozplodovaných včelstvách vytvárajú tiež množstvo vyzrážanej vody v úli. Kombinácia týchto faktorov môže zapríčiniť zvápenatenia a tým oslabenie včelstva. Ide o mikózu, teda hubovité ochorenie, ktoré prerastá telom plodu a zahubí ho. Tieto „kamienky“ nájdeme na podložke, kde ich včely vyhadzujú z plástov.  Ako liečebnú metódu je možné zmeniť PH v úli pomocou kyseliny mravčej, použitím komerčných prípravkov určených na zvápenatenie, zbaviť sa napadnutých plástov a zabezpečiť vhodné vetrania úľa. Záleží však  na tom,  ako veľmi je plod zvápenatením postihnutý. Ak sa situácia po čase nezlepší  ostáva ešte premietanie včiel na medzisteny, najlepšie spojené s výmenou matky.

Čas na praktický výcvik začiatočníkov pri včelách

Máj je čas, kedy sa začínajúci včelári dostanú k prvým odložencom a začnú sa o ne starať. Nie každý  z nich je vo včelách, takpovediac, doma a často potrebuje pomoc. Je vhodné aby včelár ktorý mu odložence predal, či daroval, ho aj počas roka teoreticky a prakticky mentoroval. Ak to z dôvodu veľkej vzdialenosti nie je možné, je vzájomne prospešné nadviazať spoluprácu s miestnym, skúsenejším včelárom.  Je jasné, že nie všetci o to stoja, ale prípadné problémy začínajúceho včelára môžu byť neskoršie aj naše problémy a môžeme tak predísť neskorším prípadným  sporom. Aj čiastočne  odborne teoreticky a prakticky pripravený začiatočník s pomocou niekoho skúsenejšieho môže zvládnuť zimu úspešne a v nasledujúcom roku sa tešiť z prvej znášky. No poznám aj niekoľko takých, ktorým včely neprežili ani prvú zimu a sklamanie bolo veľké.

V prvom rade je potrebné včelárovi vysvetliť, že včeláriť s kalkulačkou sa nedá. Čiže počet kúpených rodín x vysnívané množstvo vytočeného medu x 9€ =  vysnívaný zisk,  je rovnica, ktorá nefunguje.

Kontrolné preliečenie

Záverom ešte pripájam tabuľku kontrolného preliečenia pásikmi s kyselinou šťaveľovou a esenciálnymi olejmi. Pásiky som aplikoval v termíne 3.-24.marca2025. Výsledok potvrdil, že jednotlivé metódy je vhodné kombinovať a boli zvolené správne. Účinnosť použitých pásikov sme overovali v lete a bola vysoká.