Mesiac marec je vo včelách charakteristický výrazným nástupom plodovania matiek a zvýšenou letovou aktivitou lietaviek na zabezpečenie potravy hlavne pre potreby plodu. Teploty sú ešte, prevažne na severe, nestále a nočné aj denné mrazy nie sú žiadnou výnimkou. Včely využijú každý deň na to, aby zabezpečili pre plod prínos peľu, vody a koncom mesiaca už i nektáru, dokonca aj vo vyšších polohách. Jarný peľ je charakteristický vysokou výživnou hodnotou či už ide o peľ z liesky, jelše, alebo vŕb (hlavne vŕby rakyty). Pri denných teplotách tesne nad 10 °C, alebo za pekného, slnečného dňa, kde je v tieni síce pod 10 °C, včely lietajú na krátke vzdialenosti. Vtedy je dobré, ak máme v blízkosti včelnice zdroje peľu, vody a samozrejme v úli dostatok zásob. Teraz prichádza ten čas, kedy sa ukáže s akými zásobami včelár včely naozaj zazimoval. Ak zdroj peľu v blízkom okolí nemáme, je vhodné niečo do budúcna pre to urobiť, napríklad vysadiť liesky. Tie zabezpečia v jari včelám peľ a počas horúceho leta tieň. V jari včely, z dôvodu nízkych teplôt lietajú iba pár desiatok metrov od úľa, neskôr s postupným otepľovaním pár sto metrov a postupne svoj perimeter zvyšujú. Za kvalitným peľom včely lietajú podstatne ďalej ako za zdrojom nektáru. Ak je teplota vzduchu hraničná, zdroj peľu ďaleko a včely ho majú nedostatok, zaletia aj ďalej, ale už sa do úľa nemusia vrátiť.
Vzhľadom k tomu, že za ostatné roky sme zaznamenali vyššie teploty počas zimy a v spojení so skorším nástupom jari, by sa už včelár nemal báť včely otvoriť a skontrolovať. Podľa môjho názoru je na to ideálny čas práve v marci, po jarnom prelete, kedy denná teplota vybehne aj okolo 15°C. Nejedná sa o nejakú náročnú, podrobnú a detailnú prehliadku. Predsa len teplota ešte nie je nejak vysoká a mohli by sme spôsobiť zachladenie plodu. Ja tomu hovorím rýchla jarná prehliadka.
Včelári, ktorí na zimu izolovali matky ich vypúšťajú podľa regiónu ešte vo februári, no ak tak niekto doteraz neurobil, má najvyšší čas. Vypustenie matiek v neskoršom termíne znamená stratu veľkého počtu včiel, nakoľko postupným výpadkom zimnej generácie dlhovekých včiel a neprítomnosť letnej krátkovekej generácie včelstvo stratí schopnosť starať sa o väčšiu plochu plodu.
Ako prvé, na čo sa pri takejto prehliadke sústredíme, je kontrola prítomnosti plodu. Matku nehľadáme, nie je na to ani dôvod. Prítomnosť matky vo včelstve potvrdzuje prítomnosť plodu. No možno sa nám ju pri troche šťastia podarí na čerstvých plodových plástoch zahliadnuť, keďže vo včelstvách ešte nie je veľa včiel.
Druhou vecou, na ktorú by sme sa mali sústrediť, je spočítanie plodovej plochy. Ide o približné spočítanie plochy plodu v dm2, aby sme vedeli, ako je na tom včelstvo v tomto období s rozvojom a silou. Veľa plodu ešte neznamená top včely, niektoré matky a línie matiek môžu začať plodovať o niečo neskôr. Plod nepočítame na rámiky, je to veľmi nepresné. Jednak rámiky nie sú kompletne zaplodované a používame rôzne rámikové miery.
Pri plode si všímame hlavne celistvosť plodu, farbu viečok, medzerovitosť, poprípade prítomnosť trúdích buniek. Ak je plod prepadnutý, alebo perforovaný a nedali sme robiť vyšetrenie meliva, treba vyčkať na teplejší deň a včelstvo riadne skontrolovať, prípade odobrať vzorku meliva, alebo plástu na rozbor. Ak je plod medzerovitý, prípade s trubčími bunkami, môže ísť o starú a vykladenú matku a včelstvo môže mať v jari problém. Tu treba zvýšiť ostražitosť a v prípade potreby neváhať včelstvo spojiť s iným, rovnako ako v prípade včelstva bez matky. V marci môžeme spájať kľudne bez novín, ale pre pokoj na duši ani s novinami nič nepokazíme. V tomto období sú časté hmly a vyššia vlhkosť aj v úli, čo môže spôsobiť medzerovitosť plodu z dôvodu, že včely vynášajú zvápenatený plod. To by si ale mal včelár všimnúť. V plástoch sa môžu nachádzať niečo ako „kamienky, alebo teda zvápenatené odviečkované kukly. Rovnako sa tento poškodený plod bude nachádzať aj v dne na site. Niektoré včelstva si to mohli preniesť už z minulého roku, výnimočne aj z dôvodu nesprávne ošetrených medzistienok pri výrobe.
Medzerovitosť plodu môžeme zaznamenať aj u mladej minuloročnej matky. Môže ísť o zle oplodnenú matku, geneticky nevyhovujúcu, alebo matku z núdzového matečníku, ktorá neprešla celým vývojom matky od vajíčka, respektíve jednodňovej larvičky. Takú matku je potrebné sledovať a čo najskôr nahradiť novou.
Ďalej sa pri prvej jarnej prehliadke sústredíme na stav zásob. Reálne zhodnotíme aké zásoby majú včely v úli a či dané množstvo vystačí do prvej znášky. No aj pri prvej znáške by ešte včelám mali v úli ostať rezervné zásoby. Tie by nikdy nemali klesnúť pod 5kg. To platí aj v letných mesiacoch a aj pre tých, ktorí vytáčajú aj plodisko do „sucha“. Toto zhodnotenie netreba podceniť a rátať aj s prípadným opätovným dlhším ochladením.
Taktiež sledujeme umiestnenie zásob. Či majú včely nad plodom vence, alebo či majú vedľa plodového telesa dostatok zásob s ktorým by boli v prípade trvalejšieho ochladenia a stiahnutia sa do chumáča v tesnom kontakte. Ak tomu tak nie je, je potrebné preložiť zásobný plást z kraja úľa do blízkosti plodu. Plodové teleso ale netrháme, jarný výpadok zimných včiel a malý počet mladušiek nemusí stačiť na zohrievanie umelo rozšíreného a roztrhnutého hniezda.
Ak zistíme, že včely nemajú dostatok zásob, je potrebné prijať okamžité opatrenia. Pri včelách ktoré už hučia, môže byť za pár dni neskoro a už nemusí byť ani vhodné počasie na zásah.
Možností jarného doplnenia zásob nemáme veľa. Najjednoduchšou cestou je pridať včelám cukromedové cesto priamo nad chumáč, alebo presnejšie nad plodové teleso, kam sa včely pri ochladení stiahnu. Tu stačí aj obyčajné cesto, no v tak pre včely pokročilej ročnej dobe, by som už skôr zvolil cesto obohatené proteínmi ako napríklad Superproteín. Podporí to tak plodovanie matky a včelstvo nabudí do sezóny. Tento druh cesta dávam aj včelám s dostatočným množstvom zásob, aby som naštartoval jarný rozvoj. Ak si cesto robíte doma sami, stačí do neho pridať peľové náhrady, ktoré majú testami potvrdené obdobné vlastnosti a účinky ako peľ. Pri výrobe vlastného cesta treba byť pri používaní medu opatrný. Musíme si byť istí, že sme vo včelách nemali pri vytáčaní MVP, aby sme nenakazili spórami ostatné včelstvá. Silné a zdravé by to mohli prežiť bez ujmy, ale slabšie môžu mať problém. Nemusí ísť o med z nejak silne chorého včelstva, ale stačí ak včelár prehliadne bunku-dve s MVP. S tak malým napadnutím si silné včely spravidla poradia a ani o tom nemusíme vedieť, ale v melive by sa to ukázalo a pre zmenu v klinike nemusí. Pri vytáčaní medu z plodiska, alebo ak nepoužívame materskú mriežku sa to stať môže. Ak má niekto problém, že nebude predsa dávať včelám do cesta nejaký nekvalitný invert, tak ak to na tom inverte včely prežili celú zimu a mali by na ňom prečkať až do prvej znášky, tak v tom ceste im isto neuškodí. Jednoduchou cestou je kúpiť si hotové kvalitné cesto, čo využíva stále viac včelárov. Je na každom včelárovi, ako sa rozhodne.
Druhým spôsobom ako môžeme včelám pridať zásoby, je odobrať plást so zásobami zo zdravého včelstva, kde majú zásoby nadpriemerné a nebudú im do prvej znášky chýbať. No aj tu si musíme byť istí, že v najbližšom okolí máme dostatočné zdroje pastvy a bude vhodné počasie, aby včely zdroje využili. Môžeme použiť aj zásoby, ktoré nám na jeseň ostali v prázdnych úľoch bez včiel a neboli vyrabované. Musíme si však byť istí, že išlo len o virózu. Tá sa po pár dňoch bez hostiteľa stratí a zásoby sú z tohto hľadiska nezávadné. Bolo ich potrebné však vhodne skladovať, aby ich v jeseni nenapadla pleseň, alebo nezničila víjačka. Tak ako včely padajú v jeseni, môžu padať na virózy aj v skorej jari, teda v marci a apríli (ja tomu v jari a na jeseň hovorím v chrípkovom období). Také zásoby po jarnej viróze sa iným včelstvám bez odstupu aspoň dvoch týždňov nedávajú.
Dopĺňať včelám zásoby pridaním invertu, alebo sirupom 1:1 nemá v chladnom počasí veľmi zmysel. Včely tieto zásoby, v stropných krmítkach a už vôbec nie v rámikových, spravidla spracovávať nebudú.
Na podnietenie včiel v jari niekedy stačí iba vidličkou, alebo rozperákom poškriabať rámiky so zásobami a odkryť tak zaviečkované zásoby.
Voda je to, čo včelám v tomto období za žiadnych okolností nesmie chýbať. Voda pri úľoch je nevyhnutná. Často sú ešte v noci mrazy a voda zamrzne. Pri slnečných dňoch ráno dolievam teplú, aby sa ľad roztopil a včely tak mali prístup k vode hneď ako vyletia. Ak tak neurobíme, no teploty vyskočia nad nulu, alebo sa do vody oprie slnko roztopí sa neskôr. Včely aj tak budú lietať až nad 10 stupňov, alebo pri mierne nižšej teplote, ale za slnečného dňa. Vodu netreba dávať do nejakých vedier, alebo hlbokých nádob, len aby sme mali pokoj na dlhší čas. Jednak sa väčší objem vody slnkom zahrieva pomalšie a hlavne včely sa budú vo vode topiť. Je vhodné používať napájačky s väčšou plochou a malým stĺpcom vody s pridaním kamienkov, alebo iných ostrovčekov, kde sa môžu včely zachytiť. Ja osobne používam v jari ako napájačky odkvapkávače na topánky s nasypanými kamienkami. Odber vody je tak veľký, že niekedy musím 1-2x za deň doliať. So zvyšujúcimi sa teplotami si včely dokážu vodu zabezpečiť aj z blízkych vodných zdrojov, no tie by nemali byť vzdialenejšie ako 300m od úľov. Ako zdroj vody slúži aj rosa, no tá s ostrým slnkom skoro vyschne a vo veternom počasí ani nebýva. Na včelnici je vhodné ponechať napájačky celoročne a postupne s oteplením môžeme prejsť na objemnejšie nádoby.
V mesiaci marec si u svojich včiel robím akúsi kontrolu jesenného a zimného preliečenia a „dorazenie“ klieštika, ktorý odolal všetkým liečebným nástrahám.
V minulosti som rád používal Ekopol. Aplikoval som ho začiatkom marca a pri nízkych teplotách vydržal týždne. Vyberal som ho koncom mesiaca. Vzhľadom k okolnostiam, pre mňa podivným, sme o toto liečivo dočasne prišli a súčasné náhrady, či kópie už nie sú z môjho pohľadu veľmi účinné. V tomto roku budem aplikovať pásiky s glycerínom, KŠ a esenciálnymi olejmi aké obsahoval aj Ekopol. Pre jarné ošetrenie a zároveň kontrolu účinnosti jesenného/zimného liečenia budem dávať znížený počet pásikov na okraje plodového telesa. Ak všetko vyjde ako má, o výsledok sa podelím v apríli v tabuľkách ako som sľúbil.
S hrôzou počúvam, ako niektorí včelári liečia svoje včelstvá Amitraom ešte v jari. To, že reziduá liečiva sa čerstvo uložia v plástoch a v zásobách, ktoré mnohí vytočia ako „pochutinu“ s jarným medom, neveští nič dobré. Nehovoriac o tom, že rovnako ako včely, je aj klieštik v jari naštartovaný, čo najviac sa rozmnožiť počas sezóny. Vo včelách sa nachádza veľké množstvo plodu a klieštik je tak až viac ako z 2/3 celkového počtu schovaný pod viečkami a liečivo ho zasiahne iba minimálne. Teda ho neusmrtí, ale posilní jeho rezistenciu na Amitraz. To, že aj pri takomto preliečení klieštik padá, aj keď sa jedná iba o feretických jedincov, je dôkaz toho, že jesenné preliečenie včelstva bolo neúčinné a najčastejšie teda ide o nesprávnu dobu aplikácie účinnej látky (august, september), rovnako ako v marci za prítomnosti plodu.
Ako som už vyššie spomínal, koncom marca začiatkom apríla sa začínajú vytrácať zimné dlhoveké včely a počet včiel v úli rapídne klesne. Menej markantné je to na juhu krajiny, kde v tomto období už môže byť prítomná nová generácia letných včiel. Včely tak majú extrémne náročnú úlohy dostatočne vyhriať a zakŕmiť plod. Pri výraznom ochladení môže dôjsť aj k zachladeniu časti plodu a jeho následnému vyhádzaniu z plástov. V takomto prípade sa netreba zľaknúť, ak na podložke nájdeme larvičky. Taktiež netreba podľahnúť panike, ak otvoríme včely a zrazu máme pocit, že oproti minulej prehliadke v úli nemáme takmer žiadne včely. Ide o výpadok dlhovekých spojený s neprítomnosťou lietaviek v úli, ktoré už využívajú aj vzdialenejšie zdroje. Za pár dní sa po vyliahnutí mladušiek ich počet v úli zasa zvýši a už bude v jarnom období iba narastať. No v tomto prípade majú zasa niektorí začiatočníci pocit, že zrazu je v úli veľa včiel a obrovské množstvo plodu, čo podľa všetkých poučiek vedie k vyrojeniu včelstva. Nasleduje tak okamžitá nepremyslená reakcia a tvorby prvého skorého odloženca. Keďže na trhu ešte nie sú matky na predaj k dispozícii, mohol by byť postačujúci otvorený plod a včely si matečníky narazia. Na jednej strane by sa jednalo o núdzové matečníky a teda spravidla o nekvalitné matky, ktoré neprešli kompletným vývojom ako napríklad matky rojové, z tichej výmeny, alebo z kvalitnej chovnej série, a na strane druhej včely matečníky natiahnu iba málokedy. Skôr nenatiahnu. A to preto, že aj včely vedia, že v úli a ani v prírode sa ešte žiadne trúdy nenachádzajú a teda matky nemá čo oplodniť. Takže celá snaha sa končí iba oslabením perspektívneho včelstva.
Záverom by som iba rád upozornil na časový nesúlad medzi písaním a zverejnením tohto článku. No podľa aktuálnych predpovedí, nás čaká celkom teplý február. Ťažko mi teraz hodnotiť, či bude iný, alebo obdobný, určite nie rovnaký ako ten v minulom roku. Vy, milí čitatelia, to už teraz viete😊.
Nesmieme zabúdať, že minulý rok bol včelársky sezónne posunutý o viac ako 3 týždne. Roky pred tým som vykočovával na repku od +/- 17. apríla (2021-2023 kvitla repka na deň rovnako). V minulom roku to bolo 1. apríla a repka kvitla kratšie, čo ju dostatočne oddelilo od kvitnutia agátu. No včely neboli na repku v tej správnej kondícii. Neskoré mrazy môžu poškodiť flóru, čo je nočná mora každého včelára, no v tomto roku sa k tomu pripája aj – aspoň doposiaľ – nedostatok zrážok v zime. Slabé snehové zrážky a teda absencia vlahy zo snehovej pokrývky bude v jarnom období na poliach chýbať. Zatiaľ však aj predpovede ukazujú že teploty cez deň budú na severe do 10 °C, no v prvej polovici budú zrážky absentovať, čo prírode do jarného rozvoja veľmi nepomôže. Dúfajme, že predpovede počasia sa (opäť) nenaplnia a sezóna sa rozbehne k našej spokojnosti.