Preliečenie včelstiev v novembri

V novembri,  v bezplodovom období,  pokračujeme v preliečení a to hlavne „tvrdou“  chémiou (Avartín, Varidol s účinnou látkou Amitraz), ktorú používa väčšina včelárov. Týka sa to hlavne odložencov, ktoré zvyknú plodovať dlhšie a aj v chladnejšom období, ako aj včelstiev, u ktorých sme mali  ešte v októbri zaviečkovaný plod, poprípade dokončujeme preliečenie z októbra druhou aplikáciou.

Na preliečenie včelstiev pokapom kyslinou šťaveľovou je ešte čas a najlepšie obdobie je v decembri okolo Mikuláša. Ide naozaj o účinnú metódu. To, ako na to a kedy, si popíšeme v nasledujúcom, decembrovom, čísle.

Ak včelstvá správne nepreliečime na jeseň, jarné liečenie s množstvom nového plodu a klieštikom čo úspešne prežil zimu, to už veľmi nenapravíme. Zasa sa zbavíme iba pár foretických klieštikov a v plode sa bude množiť ďalší. Nehovoriac o tom, že si znehodnotíme jarný med.

Reprodukcia klieštika

Ako sa presne klieštik rozmnožuje popísal aj včelársky odborník a šľachtiteľ Ing. Květoslav Čermák, CSc., ktorý nás v tomto roku vo veku 68 rokov opustil.

Samička klieštika (VD) prežíva v dobe plodovania 4-11 dní mimo plodu, čo je  foretická fáza  a 12 dní na plode robotnice a 14 dní na truďom plode – reprodukčná fáza. Do robotničej bunky vojde samička 18- a do trudej 45 hodín pred zaviečkovaním. Po zaviečkovaní položí samička prvé vajíčko po 60 hodinách, z ktorého sa vyliahne samček. Každé ďalšie vajíčko položí vždy po 28-30 hodinách. V plode robotnice  tak položí 5 a v truďom plode 6 vajíčok. Samček sa vyliahne 152 hodín po položení prvého vajíčka a samičky po 130 hodinách od položenia vajíčka. Samička vykoná 3 takéto cykly, výnimočne aj viac,  priemer je 2,4 cyklu. U 25-30% neprebehne úspešná reprodukcia. Samička žije v letnej sezóne 2-2,5 mesiac a  v bezplodovom období až 6 mesiacov.

V našich podmienkach sa počet samičiek vo včelstve znásobí  14 – 40 krát (aj viac), čo závisí od dĺžky plodovania. Počet klieštikov sa vo včelstve zdvojnásobí asi za 30 dní. Denný nárast počtu klieštika je v plodovom období 2,1%. Trudí plod je napadnutý 6-15 krát viac ako plod robotnice.

Na plode robotnice vývoj dokončí priemerne 1,45% a na trubčom plode 4%  životaschopných samičiek – dcér.

Finálna kontrola zásob a prítomnosť matky,  umiestnenie zimného chumáča

Kontrola zásob už nie je  veľmi náročná, dôslednejšia mala prebehnúť  ešte koncom septembra. No niektoré včelstvo pod vplyvom stresu (napríklad bezmatečné), neskorého rabovania, či predĺženého plodovania nadmerne znížilo zásoby k aktuálnemu dátumu.  U takéhoto včelstva je potrebné zistiť príčinu a včelstvo sa nebáť za vhodných poveternostných podmienkach prehliadnuť. Bezmatečné je potrebné bezodkladne spojiť a ostatné podporiť cestom uloženým na horné rámiky. Doplníme 1-2 kg  na včelstvo a v zime, či jari  v prípade nutnosti doplníme ďalšie.

Matku už v tomto období nehľadáme a včelstvo tak nestresujeme. Stačí iba krátky pohľad z vrchu a posluch, či je včelstvo kľudné a či nadmerne nehučí. No pri dlho otvorenom úli sa včelstvo po čase môže naozaj správať nekľudne.  Zároveň pozrieme aj umiestnenie chumáča, či nie je veľmi na kraji, čím by sa mohli včely v zime z jednej strany odrezať od zásob. To ale vieme zistiť aj z podložky, ak ju pravidelne čistíme – čo by sme v období liečenia a monitoringu spádu klieštika mali. U včelárov, ktorí izolujú matky (napr. v plastových izolátoroch Chmary, štipec, klietka) je potrebná kontrola, či sa izolátor s matkou nachádza v strede zimného chumáča. Ak tomu tak nie je, je potrebné ho vystrediť.

Prázdne úle, či uhynuté včely v úli

Dôvodov úhynu včiel, alebo prázdneho úľa môže byť viac, no podstatné je zistiť ich príčinu. Nie vždy sa nám to podarí, no laicky a bez testov by sme sa o to mohli aspoň pokúsiť. Určite konštatovanie „padli“ nie je  postačujúce  a neposkytuje nám poučenie do ďalších sezón.

Prázdne úle môžeme mať z dôvodu napadnutie včelstva vírusom. U nás sa najčastejšie vyskytuje vírus akútnej paralýzy (ABPV),  chronickej paralýzy (CBPV) a deformovaných krídel (DWV).  Dôvodom môže byť tiež vysoké napadnutie včelstva nosemou ceranae, ktorá už u nás prevláda (tvorí viac ako 80% z celkového množstva nosemy)  a vytláča nosemu apis. Nadmerná „chemizácia“, či nadmerné a neustále „liečenie“ tiež môže zapríčiniť , že včely opustia úľ. Napríklad veľká dávka KM v auguste pri vysokých teplotách,  im vytvorí v úli neznesiteľné prostredie.  V neposlednom rade včely v jeseni môžu opustiť úľ aj dôsledkom vysokého tlaku klieštika, s ktorým už nedokážu bojovať. Zvolia si radšej malú šancu na prežitie, no zbavenia sa tak časti klieštika, ktorý ostáva v plode.

Ak máme podozrenie, že ide o vírus a chcem si byť istí, môžeme vzorky zaslať na vyšetrenie do ŠVPU v Dolnom Kubíne, kde vykonajú testy mŕtvoliek pomocou metódy PCR testov. Treba ich však zaslať včas, pokiaľ je vírus ešte aktívny. Jedná sa o jesenné vyšetrenie vírusov. Ako prvé sa robí vyšetrenie toho vírusu, ktorý je u nás práve najviac aktívny.  Ide hlavne o vyšetrenia 3 resp. 4 vírusov: CBPV, ABPV, DWV A a DWV B. Ak sa niektorý vírus potvrdí po prvom vyšetrení, ďalšie sa už nevykonávajú.  Ak sa ale vírus po prvom vyšetrení nepotvrdí, následne sa robí ďalšie vyšetrenie. Za prvý včelár zaplatí 80€ a za každý ďalší 45-50€. Nejde o nejak zanedbateľnú sumu, no určite je to rozumná investícia. Je lepšie vedieť príčinu úhynu a urobiť všetko preto, aby sa situácia v budúcnosti neopakovala,  ako prichádzať o včely prípadne  všetky včelstvá na včelnici, či dokonca v lokalite.

K úhynu včiel môže dôjsť aj dôsledkom nedodržania stanoveného postupu pri liečbe. Hladom uhynuté včely  môžeme nájsť pozapichované v plastoch, ale príčinou môžu byť aj hraboše, zimujúce v úľoch, ktoré  neustále vyrušujú zimné včely. Včely nám nemusia prezimovať aj keď sa „odstrihnú“ od zásob, na mede z jedľovej medovice, melicitóznom mede, alebo na nekvalitnom  invertnom krmive. Takéto krmivo včelám zaťažuje tráviaci trakt a pri trvalých teplotách v zime pod 10 stupňov, kedy včely nevyletia,  sa včely pokalia v úli. Nemusí byť teda dôvodom nosema apis.

V prípade, že včelár zistí, že v úli nie je život, z akýchkoľvek spomínaných dôvodov, mal by úľ čo najskôr zrušiť, vyčistiť, vydezinfikovať a upratať. Podľa príčiny úhynu, zásoby v rámikoch môžeme buď uložiť pre odložence, alebo vytopiť. Každý včelár by mal včely pravidelne monitorovať počas celého zimného obdobia. Pokiaľ nie som si istý, či včely v úli žijú a nepočujem žiadny šum, stačí na sekundu nadvihnúť vrchnák, fóliu a silno fúknuť. Včely sa rozhučia. Netreba ich však vyrušovať často.

Dezinfekcia

Kto ešte nestihol odstrániť s úľov stropné (aj rámikové) krmítka, je najvyšší čas tak urobiť a nahradiť ich uteplivkou, ak ich tam nemáte umyselne z dôvodu vetrania. Krmítka sú väčšinou vyrábané z plastov, preto je potrebné ich mechanicky očistiť, umyť a vydezinfikovať vhodným prostriedkom, ktorý plast nezdeformuje (najpožívanejšie sú napr. Savo, Barut Ex, Bio Actiw, použiť môžeme aj germícidne svetlo). Obdobne ako plasty ošetríme aj zateplené uložené nádstavky.  Zabránime tak prenosu chorôb medzi včelstvami v ďalšej sezóne. Drevené krmítka ošetríme obdobnými prípravkami, ale tu môžeme použiť aj agresívnejšie prípravky, ako je napr. Hydroxid sodný (luh) za tepla, alebo parafínovanie . Neuteplené nádstavky, dná, rámiky a kovové včelárske náradie môže ošetriť všetkými vhodnými prípravkami. Ak sa chceme na rámikoch zbaviť vosku a propolisu, je najlepšie použiť 2%-ný roztok hydroxidu sodného vo vode, pri teplote nad 80°C, ktorý ich rozpustí.

Netreba zabúdať ani na úpravu včelnice a dezinfekcie pôdy pod úľmi a v blízkosti úľov. Pôdu dezinfikujeme vápenným mliekom na konci jesene, alebo na konci zimy,  v období, kedy včely už nelietajú.

Čas na vzdelávanie

Po náročnej sezóne, počas ktorej včelár veľa času nemá na vzdelávanie, prichádza obdobie, kedy môže nájsť odpovede na prípadné otázky, nadobudnúť nové vedomosti prostredníctvom odborných prednášok, kurzov alebo aj samoštúdiom. Okrem sebarozvoja, je vhodné, podľa možnosti, venovať čas aj ostatným včelárom, odovzdať skúsenosti, vymieňať poznatky a vzdelávať aj mladú generáciu. Ide o hlavne o teoretickú prípravu mladých včelárov a realizácie prednášok na školách, zameraných na život včiel a ich prínos pre prírodu a ľudstvo. Od začiatku školského roka 2025/2026 bude možné realizovať aj vzdelávanie detí v materských, základných a špeciálnych školách ohľadom včelárstva, ktoré bude podporované finančnou pomocou EÚ a SR. Ide o vzdelávanie formou takzvaných „sprievodných vzdelávacích opatrení“, ktoré sa realizujú v rámci školského programu dodávania ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov do škôl. Začiatkom školského roka 2024/2025 sa totiž tento program rozšíril aj o včelárske výrobky, ktoré bude v rámci týchto vzdelávacích opatrení možné dodávať deťom formou ochutnávok. Nejde o doposiaľ prezentované medové raňajky a ani nič podobné, čo už bolo nesprávne medializované, nejedná sa ani o dodávanie medu do školských jedálni.

Toto rozšírenie školského programu si dáva za cieľ realizáciu nasledujúcich sprievodných opatrení:

– exkurzia detí a žiakov u chovateľa včiel medonosných,

–  vzdelávacia aktivita o včelárstve, či produkcii medu,

– súťaže pre deti a žiakov propagujúce spotrebu včelárskych výrobkov,

ktorých súčasťou bude aj ochutnávka vybraných včelárskych výrobkov, a to konkrétne repkového, slnečnicového, agátového, lipového, iného kvetového, medovicového alebo zmiešaného medu.

Tieto vzdelávacie aktivity budú môcť vykonávať včelári s prevádzkou registrovanou na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe na produkciu medu. Ide o registráciu, ktorá sa vyžaduje aj na predaj z dvora. Dôvodom tejto podmienky je zabezpečenie hygieny medov dodávaných deťom.

Z administratívneho hľadiska sa bude na vykonávanie týchto sprievodných vzdelávacích opatrení prihlasovať včelárske združenie, ktoré spĺňa podmienky stať sa schváleným žiadateľom na intervencie v sektore včelárstva (teda musí združovať viac ako 1 % včelárov, na ktorých je registrovaných viac ako 1 % včelstiev). O schválenie zabezpečovania týchto sprievodných vzdelávacích opatrení na školský rok 2025/2026 budú môcť včelárske združenia požiadať Pôdohospodársku platobnú agentúru do 31.05.2025.

Samotní včelári, ktorí budú následne na základe tohto schválenia včelárskeho združenia jednotlivé vzdelávacie opatrenia pre deti a žiakov realizovať nebudú musieť byť členmi daného združenia, ale s ním budú musieť byť dohodnutí na zabezpečovaní týchto činností (podobne ako pri včelárskom programe).

Legislatívne okienko –  Hlásenie zmien CEHZ

Počty včelstiev za jednotlivých včelárov odovzdali Asistenti úradného veterinárneho lekára (AÚVL) po prehliadkach v ročnom hlásení, no nie ku každému sa dostali, alebo niektoré počty sa odvtedy spájaním či úhynom včelstiev mohli zmeniť. Preto je potrebné zo strany včelára tieto počty v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat zmeniť na aktuálne. Za včely nezodpovedá organizácia a ani žiadny jej funkcionár nemá právny vzťah k vašim včelám a ani nemá právo vám tieto počty meniť. Zodpovedá za to včelár,  preto je potrebné aby si tieto zmeny nahlásil sám.

Legislatíva hovorí, že včelár má za povinnosť hlásiť zmeny ak sa udiali každých 7 dní. Je to nereálne a z môjho pohľadu aj nezmysel. Ak by to aj včelári hlásili, register by  pri počte včelárov a množstve spájaní, tvorby odložencov, vysypávaní trudokladných včelstiev  a úhynov nestíhal  zmeny spracovávať. K hláseniu zmien slúži tlačivo Hlásenie zmien na stránke CEHZ (https://www.pssr.sk/index.php/sk/tlaciva-centralnej-evidencie-hospodarskych-zvierat-2/).

Pravidelným hlásením zmien, sa vyhneme nepresným štatistikám a teda zverejňovaniu presného súčtu nepresných čísel.

Zverejnené v časopise Včelár 11/2024