V septembri sa deti vracajú do školy, končia sa dovolenky, príroda a včely finišujú s prípravami  na nadchádzajúcu zimu. Začiatkom septembra má včelár ešte šancu na reparát zo zakŕmenia, ak to z nejakých dôvodov nestihol v auguste. Jednou z výnimiek môže byť znáška z neskorej medovice, či jedľovej medovice.

Začiatkom septembra by už mali byť včely takmer kompletne zakŕmené, no ešte nie je neskoro. Samozrejme množstvo zásob sa odvíja od oblasti kde včelár zimuje, teda, kedy mu končí posledná znáška v jeseni a kedy začína tá prvá jarná. Nie v poslednej rade aj podľa sily včelstva, kde slabšie včelstvá môžu spotrebovať o niečo viac zásob. Zimné zásoby nám ešte spracovávajú hlavne letné včely, čo šetrí tie zimné a má priaznivý účinok na ich dĺžku života. Jednou z úloh  je spracovanie a štiepenie cukrového roztoku a druhou výchova novej generácie.

Zásoby na severe Slovenska by mali byť v úľoch o čosi vyššie ako na juhu. Viac zásob z dôvodu dlhšej zimy, kvetena a zdroje pastvy sa strácajú o niečo skôr, v jari sa príroda zobúdza o niečo neskôr. Jar môže byť chladná a upršaná. V tomto by sa včelár nemal spoliehať na globálne otepľovanie a rátať s tým, že aj táto zima bude teplá a krátka. No možné to je a radšej tak zásoby v jari dáme odložencom, akoby mali v úli pri jarnom rozvoji chýbať.

Na juhu Slovenska, kde je viac rozvinuté obrábanie poľnohospodárskej pôdy sa znáška so zeleného hnojiva, čiže horčice a facélie,  vyskytuje až do prvých mrazov, respektíve až do novembra. Pestovanie týchto kultúr však zimným včelám, ktoré nie sú stavané na tak neskoré znášky, veľmi neprospieva. V tomto smere nám moderné trendy veľmi nepomohli, čo by sa pri dĺžke života zimných včiel asi prejavilo až pri studenom apríli.

Na severe naopak septembrovú znášku nektáru a peľu vypĺňa invázny zlatobyľ. No v tomto roku bude pravdepodobne odkvitať o niečo skôr, keďže v okolí Žiliny začal kvitnúť už okolo 25. júla. Na Liptove a v Tatrách túto znášku ešte podporovala vŕbovka úzkolistá. No tá v okolí Liptovskej Mary odkvitla už koncom júla a Tatrách bola asi v rovnakom čase odkvitnutá do 2/3, čo horúce počasie a sucho ešte urýchlilo. Pre včelára je každý rok niečím iný, no tento je úplne iný a september už môže byť pre včely veľmi chudobný.

Množstvo zásob medzi severom a juhom krajiny sa môže líšiť až o 10 kg.  Ja na severe nechávam včelám 8-10 kg medu (ale nie medovicového) a doplním do +/- 23 kg. Včelárim na LG 2/3 a váha úľa na zimovanie s tromi nadstavkami býva okolo 32kg. Po zakŕmení hmotnosť zásob zakŕmených včelstiev kontrolujem na troch váhach (jedna v každom voze) a ostatné úle iba poťažkám. Všetkým včelstvám dávam 5×4 litre cukrového roztoku 3:2, alebo 13 kg invertu + ponechaný med.

Osobne nie som zástanca rýchleho zakrmovania vo veľkých objemoch. Radšej viac krát menej aby si včely mali čas pri liahnucom sa plode vytvoriť miesto pre zimný chumáč.

Včelár by mal dbať na to aby rýchlym a hojným zakŕmením neobmedzil matku v plodovaní a naopak aby včely mali pocit dostatku zásob pred zimou a nedostávali sa zbytočne do stresu. Obozretný treba byť obzvlášť u odložencov. Pri nich k tomu ešte treba adekvátne k sile včelstva a množstvu pridávaných zásob zväčšovať úľový priestor na pohodlné zimovanie.

Ak máme na svojej včelnici včely, ktoré nám pridávané zásoby nie veľmi „berú“, riešením je odobranie zásob včelstvám, ktoré pridávané krmivo dobre spracovávajú a tie potom dokŕmiť na potrebnú úroveň. Každopádne také včely stoja za včelárovu pozornosť a častejší monitoring.

Aj v mesiaci september si treba pripomenúť, že rabovky a útoky ôs, ktorých je v tomto roku neúrekom, stále pokračujú. Pri prácach so včelami treba byť obzvlášť opatrný, pracovať skôr za chladnejšieho rána a v prípade narastania útokov cudzích včiel práce prerušiť. Je potrebné však dianie na včelnici aj po ukončení prác nejakú dobu monitorovať. Pri prenášaní zásob medzi včelstvami dôkladne rámik omiesť, aby na ňom nebola ani včela a hlavne iba zo zdravých včelstiev. Pri rozliati cukrového sirupu je nevyhnutné miesto riadne opláchnuť čistou vodou. Tiež je nevhodné nechávať zvyšky cesta na úľoch a ani voľne odložené rámiky so zásobami, ale ani bez. Ak máme včely bez matky, alebo s hrboplodom už nie je čas na špekulácie a je potrebné takéto včelstvá zrušiť. Hrboplod vysypať, bezmatečné spojiť.

Ak nám v auguste či septembri padli včely a ostali úle plné zásob, je dobré zistiť príčinu úhynu. Ak sa jedná o virózu, zásoby nemusíme vytáčať a vylievať, ale uskladniť v suchom a chladnom prostredí do jari. Viróza sa bez hostiteľa po určitej dobe stráca. Nevieme ako dlho vírus v plástoch prežíva, či sú to 3, 7, alebo až 10 dní. No nemal by prežiť viac ako 14 dní, čo by mala byť minimálna doba na vloženie zásob do iných včiel. Určite nie okamžite, to by sme si virózu preniesli do zdravých včiel. Dobrý príklad bol zverejnený článok počas Covidu, kde vedci zisťovali, koľko sa vírus udrží na akom povrchu. Bolo to dvoch, či troch dní.  Pri nižších teplotách vírus prežíva dlhšie, takže pri relatívne vyšších teplotách v auguste a septembri zaniká skôr.

Medovicové medy a zimné zásoby

Medovicové medy majú vysoký obsah minerálov a sú ťažké na trávenie nielen pre človeka, ale aj včely. V mojich včelách som si pri zakŕmení všimol, že časť zásob je práve z medovice. Bol to ešte pozostatok medovicovej znášky zo začiatku júla. Potom včely niečo málo zásob doplnili znáškou zo slnečnice a med tak zmiešali. Keďže slnečnica, aspoň teda tá kde som mal včely ja, medovala iba tak pre dennú spotrebu včiel a niečo málo uložili a nahradili medovicové zásoby, ponechal som to tak.

U jedľovej medovice je situácia trochu iná. Tá niekedy prichádza až na prelome augusta a septembra. Ťažko mi už pri písaní článku predpovedať ako sa bude situácia so suchom a znáškou vyvíjať v auguste a septembri, no príprava zásob prebiehala už v auguste. Nechal som sa poučiť od evanjelického kňaza Jozefa  Juházyho z Kukovej víťaza minuloročnej súťaže za medovicový med, ktorého beriem ako jedného z najväčších odborníkov na medovicu u nás. Ako včelár štvrtej generácie včelárov s viac ako dvomi stovkami rodín a viac ako 40 ročnou praxou v oblasti „jedľového regiónu“ Čergovského pohoria má čo ponúknuť.  Hlavnou zásadou je, že včely nesmú zimovať na čistej jedľovej medovici, pretože by zimu s najväčšou pravdepodobnosťou neprežili. Osobne už túto skúsenosť mám aj ja, no vtedy sa k tomu pravdepodobne pridružila aj viróza.

Výhodou kočovania od pevného stanovišťa  v oblasti s neskorou znáškou z jedľovej medovice je, že v prípade ak sa medovica doslova leje, môžete miesto opustiť ešte skôr ako vám to zničí včely. Verte, alebo nie, ale v obci kde je naozaj tento med kvalitný až priam víťazný, nikto včely nemá. Ako mi pán farár povedal: „ s jedľovou medovicou je včelárenie iné a treba vedieť s tým včeláriť“.

Med je potrebné po znáške vybrať takpovediac dotla, teda všetko. Včely na znáške z medovice sa upracujú a zoslabnú, preto ich bude potrebné posilniť. Aj keď váhy pod úľmi stagnujú, po otvorení viečok na plástoch so zásobami zistíte, že včely v úli nektárový med nahradili zelenou medovicou a preto je potrebné ho vytočiť. Pre doplnenie zásob som nechal včelám a odložencom spracovať a uložiť zásoby, ktoré mám pripravené pre včely na medovicovej znáške. Taktiež mám pripravené odložence „navyše“ pre doplnenie včelstiev v prípade, ak by veľmi zoslabli.

Med z jedľovej medovice je drahý nielen pre svoju kvalitu, ale to čo zákazník nevidí aj pre prácnosť a náročnosť pri jeho získavaní.

 

Uskladnenie včelích produktov

Vytočený med získaný v sezóne je potrebné kvalitne uskladniť. Veľkovčelári majú k tomu pripravené potrebné priestory. No u nás menších včelárov je niekedy problematické nájsť ten správny priestor.

Každopádne med by mal byť uskladnený v tesniacich nádobách, v nádobe bez prístupu priameho slnečného žiarenia (ak už med skladujeme napríklad v sklenených pohároch pripravený na predaj).  V miestnosti s relatívnou vlhkosťou do 60% a teplote okolo 15 °C, kedy má med najdlhšiu životnosť.

Med môžeme bez poškodenia skladovať aj v mrazničke. Pri -35 °C sa kryštalizácia medu takmer zastavuje a pri teplote -18°C v našich mrazničkách sa výrazne spomaľuje. To môžeme využiť ak med už raz stekutíme a nechceme ho zahrievať znova. Jedná sa hlavne o jarné a repkové medy. Tie sa v mrazničke od vytočenia až do Vianoc zmenia „iba“ na hustejšiu kašovitú formu. Každé zohrievanie medu aj pri teplote do 43 °C ho poškodzuje a zvyšuje HMF, rovnako ako pri jednorazovom dlhodobom zohrievaní.

Materskú kašičku, peľ a pergu je potrebné skladovať v mrazničke. Ja tam skladujem aj propolis, aby my počas zimy vo vlkom prostredí nesplesnivel.  Pre tých čo pozabudli a vkladajú do úľov na horné rámiky sitá na zber propolisu, je najvyšší čas. No nie však v prípade, ak používame liečivo, alebo dokonca už amitraz.

V mrazničke skladujeme aj plásty s peľom, ktoré potom pomocou mlynčeka rozdrvíme za účelom získania pergy.

Ak už má včelár k dispozícii chladiarenskú miestnosť s teplotou do 10 °C, najlepšie do 8°C sú to vhodné podmienky na uloženie súší a ich ochrane pred víjačkou voštinovou (samozrejme tie nedostavané, krivo vystavané, pri vytáčaní poškodené, alebo staré a čierne čo najskôr vytopíme). Vývoj víjačky sa pri teplote pod 10 respektíve 8 °C zastavuje.

Ak takúto miestnosť, či sklad nemáme, je potrebné súše vysíriť 2x po sebe po týždni, alebo  ošetriť prípravkom B 401 Certan ( tento prípravok sa však už len ťažko zháňa). Certan je v plástoch účinný jeden rok a vysírenie je potrebné podľa spôsobu uloženia plástov opakovať. No jednom aj v druhom prípade je potrebné plásty v určitých intervaloch kontrolovať. U víjačky dospelý jedinec po spárení nakladie vajíčka a larvičky sa liahnu po piatich dňoch.

Výmena matiek na konci septembra a pridávanie odložncov

Koniec septembra a začiatok októbra  je ideálny čas na spájanie včelstiev, pridávanie odložencov a výmenu matiek. Včelstvá už nechovajú trúdov a ak chcú zimu úspešne prežiť, neostáva im nič iné ako novú matku prijať. Úspešnosť prijatia novej matky v tomto období sa blíži k 100%.

Ja si takéto matky chovám v júlových odložencoch a v 5 rámkových plemenáčoch, kde im do konca septembra vystačí priestor. V júli pri podnecovaní cestom mám ešte vo včelstvách dostatok kvalitných trúdov a úspešnosť oplodnenia a návratu matiek je v danej oblasti veľmi vysoká. Poprípade pridám ešte jeden 5 rámkový nádstavok, alebo odloženec dočasne preložím do jedného nízkeho nádstavku s 10-timy rámikmi.

Liečenie v septembri

Letné liečenie kyselinou šťaveľovou s glycerínom by sme mali mať za sebou už po vytočení posledného medu. Taktiež aj preliečenie včelstiev kyselinou mravčou, no tí čo to nestihli, alebo KM neaplikovali z dôvodu vysokých teplôt ešte je čas v septembri. KM likviduje nielen klieštika, ale pôsobí aj proti zvápenateniu plodu, plesniam, proti nozematóze a mení PH prostredia v úli.

Vhodná a účinná liečba v tomto období je aj preliečenie prírodným produktom thymol. Tú si môžeme kúpiť buď , ako komerčné prípravky na lekársky predpis (niektoré aj bez), alebo zakúpiť čistý thymol a pripraviť si nosiče svojpomocne.

V tomto mesiaci ešte neprišiel čas na liečenie amitrazom. Vo včelstvách je ešte stále veľké množstvo plodu a pod viečkami je amitraz na klieštika neúčinný. Liečenie môžeme vykonať iba ak zistíme, že vo včelstve napríklad nie je matka a nenachádza sa tam zaviečkovaný plod, alebo ak sme za účelom preliečenia amitrazom  matku predtým na 21 dní zaklietkovali a už sa vo včelstve nenachádza zaviečkovaný plod. Po uplynutí tejto doby a odstránení plodu v izolátore  môžeme včelstvo  preliečiť tvrdou chémiou, prípadne pokapom kyselinou šťavelovou. Prenesenie plodu do iného včelstva, alebo posilnenie týmto plodom odložence znamená v konečnom dôsledku prenesenie klieštika o úľ vedľa a ten sa nám reinváziou pri zalietavaní včiel dostane späť do ošetreného včelstva už o niekoľko dní po vyliahnutí plodu.

V septembri, ak sme to neurobili v auguste,  je ešte vhodné včely podporiť výživovými doplnkami ako Promotor L Apis, Hive Alive, BeeStrong, BeeVirol, ale hlavne prípravkami proti nozematóze.  U nás asi najpoužívanejšie a hlavne najúčinnejšie sa javia Nozevit a Nozevit+, poprípade NosiVet, alebo Nosembee plus.

 

Klietkovanie matiek

V tomto mesiaci je ten správny čas na klietkovanie matiek. Matky klietkujeme z dôvodu zamedzenia, alebo obmedzenia plodovania. Výsledným efektom chceme docieliť „šetrenie“ zimných včiel pri teplom jesennom počasí, alebo dosiahnuť vo včelstve predčasne stav bez zaviečkovaného plodu pre preliečenie včelstiev vysoko účinnými prípravkami na liečbu v bezplodovom období s účinnou látkou amitraz (Varidil, Avartín), alebo pokapom kyselinou šťaveľovou (3,6, alebo 4,2% roztokom). Na zamedzenie plodovania používame izolátor Chmary (slúži na izolovanie matky v zimnom období), alebo malé klietky (napríklad pridávacie) na dočasné izolovanie matky. Pri malých klietkach sa vo včelstve vytráca feromón otvoreného plodu a včely môžu matku vyhodnotiť ako neperspektívnu, preto ešte stále môžu natiahnuť matečníky k jej výmene. Tie treba pravidelne kontrolovať a odstraňovať. Ak chceme matku iba obmedziť v plodovaní na krátku dobu, teda na 21 (respektíve 24 dní), umiestnime ju spolu s plodovými rámikmi do jedno-, dvoj-, alebo trojrámikového izolátora.  Po  vyliahnutí všetkého plodu mimo izolátor, matku vypustíme,  pre docielenie efektu rámiky s plodom z izolátora vytopíme. Včelstvo kde sa už nenachádza zaviečkovaný (respektíve žiadny) plod a nachádzajú sa tam iba foretické klieštiky, preliečime. Vytopením plodu ide síce o trochu drastickú metódu, no prenesením plodu do iného včelstva, alebo na inú včelnicu iba klieštika sústredeného v zaviečkovanom plode prenesieme inde.

 

Možno máte iné skúsenosti s ktorými sa chcete podeliť, prípadne ďalšie otázky, návrhy, budem rád ak ma  skontaktujete na adrese info@vcelarstvo-crapis.sk.

Zverejnené v časopise Včelár 9/2024