V decembri sú dni krátke a nízka vonkajšia teplota už včelám dovolí vyletieť iba výnimočne, aj to iba na krátky čas. Včelári, ktorí chcú mať všetko „na poriadku“ do konca kalendárneho roku, by v tomto období mali finišovať s vytápaním starých rámikov, dezinfekciou, ale aj liečením. Aj keď nový včelársky rok sa už začal v septembri teraz, počas dlhých večerov, možno nastal ten správny čas bilancovať minulú sezónu a začať premýšľať nad tou nastávajúcou.
Ako kočovný včelár sa snažím včely preliečiť častejšie a poctivo, tak aby som neohrozil zdravie vlastných včiel, ale ani včely včelárom v blízkosti svojich kočovných stanovíšť. No, ak je to čo len trochu možné, snažím sa vyhýbať husto zavčeleným oblastiam, či oblastiam s pochybnými včelstvami v dolete. No niekedy naozaj niekedy niet na výber. Ide hlavne o jarnú znášku z repky v južnejších oblastiach Slovenska a pri znáške z agátu.
Keďže včely prevážam maximálne na 6 až 7 stanovíšť za sezónu (od apríla do augusta), sú prakticky trvale na znáške a netrpia nedostatkom zásob. Samozrejme ak predpokladám, že nasleduje slabšia znáška z akýchkoľvek dôvodov, včelám nechávam toľko zásob, aby nepociťovali nedostatok. Matky tak rapídne neobmedzia plodovanie, ale zároveň sú vytvorené aj vhodné podmienky pre rozmnožovanie klieštika.
V mojom prípade včely v mesiaci marec ešte preliečujem Ekopolom a prvý rapídnejší nárast klieštika pozorujem po znáške z repky a z agátu. Kočujem na vzdialenosti od 130 až 280 km, čo je časovo náročné. Popri tom sa snažím nájsť si čas na monitorovanie klieštika metódou prirodzeného spádu, ale z časových dôvodov uprednostňujem smyv s uspaním včiel pomocou CO2.
Medzi znáškou z agátu a nasledovnou znáškou z maliny je obdobie 10 až 14 dní so slabšou znáškou. Vtedy je dobré včely preliečiť kyselinou šťaveľovou na glycerínovom nosiči. V tomto roku som to nestihol a to sa mi pravdepodobne vypomstilo.
Ako tretie liečenie v kalendárnom roku vykonávam v auguste preliečenie kyselinou mravčou ešte na kočovnom stanovišti, kde sú nižšie teploty ako na trvalom stanovišti kde zimujem. Posledné medobranie robím pred týmto liečením. To čo si včely ešte donesú po liečení, zásoby nektáru a peľu z vrbovky úzkolistej, im už ostáva ako zimné zásoby.
Koncom augusta včely preveziem na 3 trvalé stanovištia, kde zimujem. Na jednom zimujem okolo 30 odložencov, na druhom kočovné včely privezené z medovicovej znášky a na treťom včely z vŕbovky. Tri stanovíšťa využívam preto, aby som v prípade pozitívneho nálezu na mor včelieho plodu v zimnom melive v mojich včelách, alebo u niektorého včelára v mojom okolí, neostal v pásme uzávery v nasledujúcej sezóne so všetkými včelami. Ale aj z dôvodu prenosu vírusov.
Hlavné a asi aj najdôležitejšie je jesenné preliečenie.
Jesenným ošetrením už nedokážeme zabrániť spádom a zoslabnutiu včelstiev v aktuálnom roku z dôvodu vysokého napadnutia včelstiev klieštikom, alebo z dôvodu prítomnosti rozbehnutej virózy, či nozematózy. Môžeme ale urobiť maximum preto, aby sme počty klieštika v zimujúcich včelstvách čo najviac eliminovali a novú sezónu začali s čo najnižšími počtami tohto škodcu parazitujúceho na včelách.
Podmienkou je, aby sme nami zvolené metódy a použité liečivo aplikovali v súlade s odporúčaním výrobcu a v stanovenom množstve, či v predpísanom počte opakovaní. Pri nedodržaní týchto odporúčaní sa účinnosť liečiv rapídne znižuje. Vo včelstvách prežije veľa samičiek klieštika, ktoré s narastajúcim plodovaním matky po slnovrate začnú rozmnožovať svoje potomstvo a počas jarnej znášky pri zalietavaní včelstiev sa rýchlo rozšíria aj do dobre ošetrených včelstiev. Jasným dôkazom je, že na jeseň všetci liečime „na nulu“ a o rok zasa počítame spády po liečení v stovkách, alebo dokonca v tisíckach. Zdrojom môžu byť aj „divé“ včely.
Napríklad ak si zvolíme preliečenie kyselinou šťaveľovou pokapom , alebo tvrdou chémiou s účinnou látkou Amitraz (Varidol, Avartín) tieto metódy používame výhradne v období bez plodu. Ak použijeme Amitraz v období, keď ešte vo včelstve plod (podľa regiónu august-október) , liečivo zasiahne iba foretické klieštiky. Klieštiky v zaviečkovanom plode účinná látka nezasiahne v takej miere, aby ich usmrtila. Do budúcna s tak klieštik vytvorí rezistenciu na túto účinnú látku. Pripravíme sa tak o jedno z mála ešte dostatočne účinných liečiv, ktoré sú u nás tak obľúbené a nenáročné na použitie.
V minulosti som aplikoval Avartín, alebo Varidol maximálne 2x. Neskôr z ťažkým srdcom u niektorých včelstiev aj 3x, no v v posledných dvoch rokoch u niektorých včelstiev 4x. Napriek tomu som tak vysoké spády klieštika a hlavne v odložencoch ako v tomto roku som ešte nemal.
Ako posledné v tomto roku mi ostáva preliečenie kyselinou šťaveľovou pokapom. Týmto krokom uzavriem zimné ošetrenie včelstiev, ako prípravu na nasledujúcu sezónu. Účinnosť takého liečenia sa udáva až 97%.
Vzhľadom k tomu, že včely liečim častejšie a na rôznych stanovištiach k lepšiemu prehľadu poožívam tabuľku v MS Excel. Ušetrí mi to čas a zjednoduší prehľad. Tabuľku používam od roku 2017 a postupne som ju vylepšoval vzhľadom k svojim potrebám. Z nej viem vyčítať spády klieštika, spôsob a termín liečenia, účinnosť jednotlivých liečiv, ale aj tie najdôležitejšie informácie o včelách. Niektoré moje zistenia som poskytol aj Univerzite v Olomouci. Mgr, J. Danihilík Ph.D. ktorý je národný koordinátor projektu COLOSS pre ČR povedal, že „tak vedenú evidenciu spádu klieštika na Slovensku a v Čechách ešte nevidel“. No odvtedy sa možno niečo zmenilo. Dokonca sa mi pár včelárov ozvalo, že tabuľku používajú a vyslovili spokojnosť. V prípade záujmu je voľne dostupná na internetovej adrese:
https://www.vcelyliecia.sk/blog/vykaz-spadu-kliestika-za-rok-2019
Rád by som sa s vami podelil o niektorí výsledky sa podelím a aj o zaujímavosti, ktoré z meraní vzišli.
Napríklad z meraní v roku 2019 môžeme zistiť, že včely zoslabli pravdepodobne z dôvodu prítomnosti vírusu, aj keď množstvo klieštika bolo vo včelstve nízke. Nozemu som v zoslabnutých včelstvách nenašiel. Bez vírusu, či nozemy, včely niekedy dobre zvládnu aj 2000+ klieštikov a prežijú zimu v dobrej kondícii. Na základe meraní sa mi javí, že nie je až tak dôležitý počet klieštikov vo včelstve, ako prítomnosť vírusu, či Nozema Cerane.
Včely, ktoré na jeseň zoslabli z dôvodu prítomnosti niektorej z chorôb ( nie pre slabú matku) okamžite zlučujem. Nespájam slabé so silnými, aby som si nákazu nepreniesol do silných včelstiev, ale oslabené dvoje, troje. Robím tak preto, aby ostatné včely tie oslabené nerabovali a nepriniesli si tak nákazu do úľa. Nie vždy sa to však podarí, šírenie nákazy je veľmi rýchle a preto to treba kontrolovať aj každý druhý – tretí deň. Ak si ostatné včely všimnú, že niektorý úľ už nemá silu brániť svoje zásoby vyrabujú ho. Najčastejšie to robia tie najsilnejšie včelstvá a tie následne môžem stratiť. Za 10 až14 dní bez kontroly môžeme takto prísť úplne o včiel my, ale aj susedia v oblasti doletu. O včelstvá tak kvôli nákaze v jeseni (niekedy aj v jari) neprichádzajú len jednotlivci, ale spravidla včelári v danej lokalite.
Podľa posledných informácií, ktoré sa potvrdili aj mne, sa kolapsy včelstiev opakujú každé 3 až 4 roky u včelára, alebo v danej lokalite.
Ak zoslabnuté včelstvá pospájam, je ťažké povedať, v ktorých včelstvách je ešte vírus aktívny a ktoré ho už prekonali, či sa následne takto oslabené včelstvá dokážu po spojení znovu nakaziť, alebo nie. Na tieto otázky som zatiaľ odpoveď nikde nenašiel. Je to skôr otázka na vedeckých pracovníkov, nie na včelára. V takomto prípade by bolo vhodné okamžite vykonať test na prítomnosť vírusov. Jeden takýto test PCR metódou ale stojí 80,00 Eur. Ak sa vybraný vírus nepotvrdí, hľadá sa iný. Každý ďalší test stojí ďalších 40,00 Eur. Pri troch testoch takto môžete zaplatiť až 160,00 Eur a možno bez výsledku. Pre radového včelára je to naozaj dosť. V tomto roku som bol ochotný takéto testovanie zaplatiť, aby som vedel čo sa vo včelstvách deje, no po mesačnom „trápení“ sa situácia stabilizovala a testy by už asi nemali zmysel. Prišiel som síce o polovičný počet kočovných včelstiev a jeden odloženec, no asi vďaka relatívne dobrej imunite včiel a včasným zásahom sa polovicu podarilo zachrániť. Síce ostali slabšie, ale už viac ako mesiac sa držia v rovnakom stave. Aj pre takéto prípady je dôležité rozchovávať si matky z tých najlepších včelstiev s dobrou imunitou a odolnosťou voči chorobám. Samozrejme všetko závisí od toho v akej kondícii sa včely nachádzajú, akým vírusom sú napadnuté a aká veľká je vírusová nálož, ktorú dostali. Ja si matky rozchovávam z tých včelstiev, ktoré najlepšie dopadli po dvojročnom pozorovaní. Dve včelstva, ktoré boli 2 roky na znáške a majú najlepšie výsledky ( hygienicky pud, medný výnos, bodavosť, rozbiehavosť a rojivosť) tretí rok odstávajú doma ako plemenné. Na ktorú vlastnosť včelár položí vyššiu prioritu a na ktorej mu až tak nezáleží, je len na ňom.