Po celkom náročnej sezóne, aj keď znáškovo nie veľmi vydarenej, by si azda každý unavený kočovný včelár najradšej vydýchol, aspoň na chvíľu založil ruky a len tak sledoval včely na letáči či pri práci na kvetoch. Hoci táto sezóna pre mňa ako kočovníka skončila zaparkovaním kočovných včelstiev na trvalé stanovište, ruka v ruke sa bez akéhokoľvek prerušenia začína nová sezóna. Koncom augusta totiž začínajú práce dôležité pre nasledujúcu sezónu, a to posezónne prehliadky, zakŕmenie na zimu, niekoľkonásobné preliečenie včelstiev či vytopenie starého diela a dezinfekcia. Svoju tohtoročnú sezónu som ukončil v Tatrách. Ešte začiatkom augusta som zvažoval všetky včely previezť domov, postupne začať liečiť a následne pomaly zakrmovať. Váhy pod úľmi však ukazovali, že včely si so znáškou vystačia aspoň pre seba a doma by som ich už musel podnecovať, keďže tu váha stále klesala. Lepším riešením pre mňa bolo minimálne jedenkrát za týždeň vyraziť na prehliadku a vyriešiť prípadné problémy, ako napríklad strata matky či zle oplodnená, alebo trudokladná neoplodnená matka. Les potešil, ale narobil aj vrásky V polovici augusta počas slnečných a teplých dní, kedy teplota dosahovala takmer 25 stupňov aj v Tatrách , váhy začali niekoľko dní po sebe ukazovať prírastky. V jednu stredu, keď som nabalený súšami vyrazil na výmenu vybrať med, som zostal milo prekvapený. Váhy naozaj neklamali a vŕbovka bola v tomto roku ku včelám štedrejšia ako po minulé roky. Teplé a priaznivé počasie však pokračovalo a k znáške z vŕbovky sa pridala aj mierna medovicová znáška. Po vybratí medu následne váha za 4 dni vykazovala prínos necelých 8,5 kg. Srdce včelára po takej náročnej a znáškovo biednej sezóne, ako bola táto, konečne zaplesá blahom. V sobotu som opäť vyrazil vybrať med a plánoval som zároveň previezť prvé včely domov. No na mieste som zistil, že medovicová znáška bola melicitózna. Po tomto zistení som začal premýšľať, ako to rýchlo dostať domov, melicitózu z úľov von, preliečiť kyselinou mravčou a či bude vhodné počasie na to, aby včely zobrali potrebné množstvo zásob na zimu. V tejto situácii som bol totiž nútený z úľov vybrať aj zásoby z plodiska. Veľmi sa mi však do prevozu po predchádzajúcej noci na oslave nechcelo. Príroda však rozhodla za mňa a vzniknutú situáciu som bol nútený okamžite riešiť. Naložil som prvé včely a o deviatej večer vyrazil na cestu domov. Keď už je deň nanič, prečo mu nepridať… Asi po jednom kilometri na poľnej ceste sa na voze ozvala rana. Zhrozene som očakával defekt na vozíku. Zistenie však bolo oveľa horšie. Bola to odtrhnutá náprava. Tú som pravdepodobne už poškodil v predchádzajúcom týždni pri prevážaní stavebného materiálu a jazdou cez železničné priecestia v mojom okolí. Sčasti ma z tejto biedy ochotne vytiahol kamarát, ktorý mi z Liptovského Mikuláša doviezol jeho malý prívesný vozík a na dvakrát som včely previezol domov. Namiesto o pol noci som doma zaparkoval ráno o siedmej a po daždi vykladal úle na podstavce. Mokrý, unavený a obdarený patričným množstvom žihadiel som prespal takmer celú nedeľu. V pondelok ráno som však vyrazil pod Tatry zháňať zvárača, ktorý by mi poškodený vozík sprevádzkoval. Musím povedať, že aspoň tu mi šťastie prialo a predseda miestneho spolku urbárov mi vybavil pomoc na družstve, kde mi milý ujko v dielni nápravu odborne privaril. Po návrate všetkých kočovných včelstiev domov som po dôkladnej kontrole včelám v plodisku ponechal iba zásoby bez znakov melicitózy. Aj tie som pod viečkami v rámci možnosti skontroloval narušením viečok rozperákom a pre istotu ich uložil na okraje nádstavkov. Spravidla včelám nechávam na zimu okolo 10 až 15 kg medových zásob a doplním asi 15 kg cukrových. Zastávam názor, že na severe je lepšie nespotrebované zásoby na jar vybrať a ponechať pre odložence, ako pri chladnej a upršanej jari dokrmovať cestom, ktoré je bez potrebnej vody ťažšie na trávenie. Nezastávam ale názor, že včelám na zimu stačia iba zásoby z cukru. V auguste preliečim kyselinou mravčou Po vybratí medu v druhej polovici augusta včely preliečim 65% kyselinou mravčou (KM). V tej dobe sú už na severe vcelku priaznivé teploty na tento spôsob liečby. Keďže vo včelstvách sa ešte nachádza veľké množstvo zaviečkovaného plodu, liečenie tvrdou chémiou (ako je napríklad účinná látka amitraz) je neúčelné a nevhodné. Amitraz pod viečka neprenikne v množstve potrebnom na usmrtenie klieštika. Takto aplikované liečivo likviduje iba foretické klieštiky, a tým v zaviečkovanom robotničom plode iba posilní odolnosť voči tomuto liečivu. K aplikácii KM používam odparovač YANNICK a aplikujem až 2dcl KM na včelstvo. Výhodou tohto odparovača je možnosť nastavenia odparovacej plochy podľa veľkosti úľa pomocou žalúzií. Augustové preliečenie včelstiev je potrebné k zrazeniu početnosti klieštikov, ktoré poškodzujú novovyliahnuté zimné včely. Takto napadnutým včelám ostávajú na tele po klieštikovi otvorené rany, ktoré sa nezacelia a následne umožňujú vstup vírusom a infekciám do tela včely. Neskôr, keď sú už včelstvá bez plodu, používam amitraz alebo pokap kyselinou šťaveľovou KŠ). Metódy liečenia počas roka a v rokoch nasledujúcich po sebe striedam. Po preliečení KŠ naďalej pokračovalo pekné počasie a včely sa mi podarilo úspešne zakŕmiť. Musím však priznať, že každý druhý deň pripravovať na striedačku 100 litrov sirupu pre domáce včelstvá a 140 litrov pre kočovné počas dvoch týždňov dá tiež poriadne zabrať. Čo dodať na záver? Kočovnému včelárovi zo severu naozaj nie je čo závidieť. Je to skutočne celoročná drina. Od jari do jesene v teréne a v zime v dielni. Ak je sezóna dobrá, je práce rovnako veľa, ako keď sa sezóna nevydarí, povedzme tohtoročná. Pri včelách nejde nikdy nič ľahko a ak sa k tomu pridajú problémy s ľuďmi, je to pestré.