Teraz už môžem s istotou konštatovať, že som na kočovku vyrazil so slabšími včelami, ako som predpokladal v marci po prvej krátkej prehliadke. Zimné včely zaťažené teplým jesenným počasím vyčerpali svoju energie lietaním, čo im v jarnom období skrátilo dĺžku života. Počet včiel vo včelstve je tento rok nižší aj vďaka trojtýždňovým nočným mrazom a častým silným vetrom počas dňa. Nepriaznivým počasím bola negatívne ovplyvnená aj peľová znáška. Tento výpadok včiel bude v máji znamenať menší počet lietaviek na znášku z repky. Včely sa tak pri kvalitnej znáške z repky dostanú do požadovanej sily až na konci agátovej znášky, v prípade chladného počasia v mesiaci máj až na lesnú znášku z maliny.

Pri kočovaní na repku a pri priaznivom počasí budú mať včely dostatok kvalitnej aj keď monotónnej potravy. V mesiaci máj pokračujem na tri stanovištia s postupným kvitnutím agátu. Dúfam, že v daných lokalitách neskorý jarný mráz nepoškodí kvety. Po takomto poškodení prvých kvetov zakvitne agát neskôr a s menším počtom nových kvetov – bez potrebného množstva nektáru pre včely. Ak je jar veľmi teplá, kvitnutie agátu sa môže v jednotlivých regiónoch prelínať a vtedy využijem maximálne dve znášky na dvoch stanovištiach. V máji treba rátať s tým, že v silných včelstvách, v ktorých sme v minulom mesiaci zanedbali protirojové opatrenia bude treba zabrániť rojeniu. A to vytváraním odložencov, odoberaním plodu a plodu s materskými bunkami, alebo ich vylamovaním.

Odložence z rojových matečníkov robím iba z včelstiev dobrej kvality. Zo včelstiev nevhodných pre ďalšie rozmnožovanie iba odoberám plod na odložence a prikladám matky odchované prelarvovaním z chovných včelstiev. Netreba zabúdať ani na zväčšovanie plodového priestoru s úmerne rastúcou silou a kondíciou včelstva. Taktiež je vhodné po vystavaní, zaplodovaní a zavíčkovaní stavebných rámikov pristúpiť k zootechnickej forme boja proti klieštikovi, a to vyrezávaním trubčiny. Nie je vhodné sa zbavovať všetkej trubčiny, pretože aj trúdy majú vo včelstve svoju úlohu. U silnejších včelstiev treba rátať s tým, že pri silnej agátovej znáške zaplnia plásty nektárom tak, že obmedzia matku v plodovaní. Výhodou je možné potlačenie rojovej nálady a nevýhodou čiastočné zníženie počtu včiel na následnú lesnú znášku.

V čase, keď agát meduje naplno môže denný prírastok nektáru počas troch dní po sebe dosahovať 8-9 kg na včelstvo. Pri takej silnej znáške a aj pri tej najlepšej snahe včelára oddeliť čistý agátový med od ostatných druhov medu môže pri okamžitom vytočení plástov s agátovým medom vzniknúť problém s vysokým obsahom vody v mede, a to cez 20%. Aby som zamedzil vysokému podielu vody, med nechávam v plástoch maximálnu možnú dobu, v prípade ďalšej znášky radšej podhadzujem medníky. Ak sa už rozhodnem odobrať včelám med (obsah vody 18%), vyrážam z domu zavčasu, tak, aby som začal vyberať plásty s medom pred šiestou hodinou ráno. Po noci je nektár v plástoch zahustený a obsahuje iba malé množstvo čerstvého riedkeho nektáru s vysokým obsahom vody. Po vytočení agátu je vhodné vykonať monitoring stavu klieštika vo včelstvách. Ja osobne podľa dostupnosti času volím buď metódu prirodzeného denného spádu, alebo metódou „Smyv“. Ak je potrebné, tak pristúpim k letnému preliečeniu včelstiev kyselinou šťaveľovou na glycerínovom nosiči. Tento spôsob liečby som si osvojil na kurze „Diagnostika včelích chorôb“ pod vedením lektora MVDr. Zdeňka KLÍMY. Na preliečenie asi 100 včelstiev potrebujem ako nosič 1,0 kg Glycerínu F a 600 g liečiva dihydrátu kyseliny šťaveľovej (oxálovej). Glycerín nalejem do hrnčeka a zahrejem asi na 40°C, aby sa dihydrát KŠ ľahko rozpustil. Roztok nechám následne vychladnúť. Pripravím si papierové kuchynské utierky (lepšie sú tie pevnejšie)a naskladám ich tak, aby vošli do igelitového vrecúška. Kvôli ľahšej manipulácii používam vrecúško so zipsom s rozmermi približne 10x15cm. Do každého vrecúška pomocou injekčnej striekačky postupne nadávkujem 12 ml roztoku. Pripravené liečivo skladujem až do doby aplikácie v chladnej miestnosti. Liečivo aplikujem po vytočení agátu, a to položením rozloženej nasiaknutej utierky na plodisko. Liečivo je kontaktné. Včely ho roznesú po úli a papier postupne vyhryzú a odstránia z úľa. Ak je potrebné, liečenie možno opakovať po 14 dňoch. Táto forma preliečenia je pre včely neškodná, a ani nepoškodzuje med.

Mesiac máj je pre kočovného včelára naozaj pracovne extrémny. Aj pri takejto náročnej činnosti ako je zvládanie znášky z repky a agátu, zabránenie rojeniu, vytváranie odložencov a chovu matiek je potrebné nájsť si čas na kontrolu stavu následných kočovných stanovíšť na lipu a lesnú znášku. Prechod z agátu by mal byť plynulý z dôvodu pravidelného doplňovania zásob vo včelstvách, aby včely nespotrebovávali už tie donesené. V opačnom prípade včely skonzumujú med a možno bude potrebné včely bez znášky aj podnecovať.