Určite so mnou bude súhlasiť takmer každý včelár, ak poviem, že tento rok je jednoducho povedané „včelársky zvláštny“. Ak včelár hodnotí sezónu, často sa skloňujú slová ako dobrá, priemerná, nadpriemerná či slabá. V tomto roku je to akási „divočina“, a to nielen čo sa medu týka. Jedna pohroma za druhou… Po celkom dobrom štarte na repke, a to aj napriek suchu, sa naplno prejavili následky jarných mrazov, pri ktorých vymrzol agát. Z troch plánovaných stanovíšť som využil iba dve. Na prvom z nich zasiahli agát už spomínané mrazy a včely doniesli nektár akurát tak pre seba. Na druhom stanovišti tohtoročné jarné mrazy agát nezasiahli, no príroda ukázala svoju horšiu tvár a počas doby kvitnutia sa striedali daždivé dni s veternými. Zásoby v úľoch vzrástli iba minimálne a vytáčanie čistého agátu sa v tomto roku nekonalo. Ak si nie som istý ďalšou znáškou, odoberám včelám iba toľko medu, aby im v úľoch ostalo dosť zásob minimálne na 14 dní. Po odkvitnutí agátu som plánoval využiť lesnú znášku z maliny na rúbaniskách v okolí Trenčína. V minulom roku mi totiž vznikla medzi odkvitnutím agátu a lesnou znáškou z maliny v Tatrách dvojtýždňová bezznášková „medzera“. Okolie Trenčína sa zdalo byť dobrou alternatívou na lesnú znášku a prečkanie tohto obdobia s minimálnymi stratami na medných zásobách. No veterné a upršané počasie s prívalovými dažďami zrazilo zásoby za 14 dní v priemere o 8 a viac kg na včelstvo. Po miernom oteplení som vyrazil do Tatier pozrieť aktuálnu situáciu. Na okraji lesa som našiel iba vyschnuté prúty malinčia, čo neveštilo nič dobré. Keď som však zašiel hlbšie do lesa, ukázalo sa, že maliny je oproti minulému roku viac. V minulom roku podporilo sucho rast suchých tráv, tie vytlačili malinu a aj vrbovku. Na maline sa práve otvárali prvé puky, a to bol po dlhom čase aspoň malý dôvod na úsmev. O dva dni som vyrazil na vybrané stanovište pripraviť vjazd, vykosiť trávu a postaviť elektrický ohradník. Je to lepšie spraviť cez deň a pred tým, ako tam priveziem prvú paletu so včelami. Niekedy aj macko tatranský môže byť veľmi rýchly. A ak mám pravdu povedať, pred prevozom potrebujem skontrolovať včely, za noc previezť dve palety a najazdiť okolo 800 km. Ak by som mal ešte stavať ohradník, to by bolo aj na mladších borcov až-až. V kočovnom pláne sa mi s kvitnutím maliny v Tatrách časovo prekrýva aj kvitnutie lipy na východe Slovenska. Preto bolo pri ukladaní paliet potrebné myslieť na to, že jednu paletu s úľovou váhou budem musieť asi po týždni presunúť na lipu. Netrvalo dlho a váhy na maline začali ukazovať mierne prínosy. Neboli veľmi výrazné, ale vzhľadom k nestálemu počasiu a v porovnaní s uplynulým mesiacom to bolo celkom príjemné zistenie. Aby som náhodou nezaspal na vavrínoch, do hry vstúpila tiež oneskorená, ale aj očakávaná lipa a 3. júla rozkvitli prvé stromy. Lipový med je žiadaný, a preto som sa rozhodol, že napriek miernej, ale istej znáške z maliny jednu paletu predsa len preveziem. Včely som teda zbalil a plánoval prepraviť. No po zavolaní na miestnu RVPS mi bolo oznámené, že v oblasti je aktuálne nové ohnisko MVP. Moje stanovište sa nachádzalo na hranici pásma, a to presne 2700 m od ohniska. Posunutie včelstiev o pár stoviek metrov ďalej nedovoľoval terén. V blízkosti lesa sa nachádzali aj chaty záhradkárskej osady, čo by počas prázdnin pravdepodobne nerobilo dobrotu. Koniec koncov, neistá znáška nestojí za to, aby som vystavoval včely zdravotnému riziku, poprípade „zaparkoval“ jednu paletu na 3 alebo 12 mesiacov (ak nie viac) 260 km od domova. Po maline som mal v pláne včely presunúť na pestrec mariánsky. Miesto som mal dohodnuté už na jar. Po obhliadke stanovišťa som ale zistil, že pole nie je veľmi rozsiahle a pestrecu sa veľmi nedarí. Navyše v blízkosti bol aj domáci včelár na stálom stanovišti. Pri vyhodnotení medných výnosov v tomto roku som usúdil, že bude lepšie nechať ho tam samého. Pravdepodobne by sa nebolo o čo deliť a domáci je predsa len domáci. Neďaleko odtiaľ som však našiel rozsiahle pole s touto zdravou bylinou. Komunikácia s predsedom družstva však nebola nejako v poriadku. Keď som sa spýtal, či by som tam mohol presunúť včely, iba mi odvrkol: „My striekame, včely nie.“ Na moju otázku aký postrek má na mysli, keďže možno budem mať včely v dolete odpovedal ako cez kopirák a zložil. Niečo mi na tom postreku ale nesedelo, a tak som pátral ďalej, prečo je poľnohospodár proti opeľovačom, ktoré mu vlastne zvyšujú výnos. Podarilo sa mi zistiť, že pán predseda je tiež včelár. Jeho správanie ma nemilo prekvapilo, keďže pole bolo dosť veľké a pestrec v dobrej kondícii. Tu sa ale opäť potvrdilo, že niekedy najväčší nepriateľ včelára je včelár. V takomto prípade stačilo včely umiestniť na susedný pozemok iného družstva alebo vlastníka a problém je vyriešený. No neurobil som tak. Problém s matkami Asi každý včelár v tomto roku na vlastnej koži okúsil neskutočnú snahu včiel rojiť sa. Cez všetky opatrenia sa mi nepodarilo v niekoľkých včelstvách rojeniu zabrániť. Na rozdiel od včelstiev na stálom stanovišti je pri častom kočovaní náhrada starej matky novou málo pravdepodobná. Pri presúvaní včelstiev môže napríklad dôjsť k poškodeniu matečníkov, alebo nová neoplodnená matka má problém so zalietaním na zhromaždisko, prípadne oplodnením, ak je po zalietaní presunutá na iné stanovište. Preto je potrebné mať doma dostatočný počet odložencov a matky pridávať cez ne. No v tomto roku ani takto vysoko spoľahlivá metóda nefungovala. V 80% prípadoch včely novú matku zabili a natiahli matečníky. A to nielen v odložencoch, ale aj v stredne silných rojoch – hotová „divočina“. V auguste je už potrebné pripravovať návrat na stále stanovište. Po príchode domov včely preliečim kyselinou alebo Ekopolom. Tieto metódy striedam a tento rok je na rade kyselina mravčia. Ekopol som použil minulý rok a na jar. Kyselina je na prácu včelára náročnejšia, ale je účinná aj proti plesniam. Na druhej strane môže spôsobiť výpadok matky v plodovaní, pri nesprávnej aplikácii poškodenie a popálenie plodu. Táto forma preliečenia by mala byť vykonaná ešte predtým, ako sa liahnu zimné včely, aby sa predišlo ich poškodeniu klieštikom. Ten im spôsobí na tele trvalé rany, cez ktoré do ich tela prenikajú vírusy a infekcie. Ako kočujúci včelár podstupujem neskorším preliečením určité zdravotné riziko včiel. Snažím sa ho znížiť jarným preliečením, preliečením po agáte kyselinou šťaveľovou a pravidelným monitoringom množstva klieštika vo včelstve.