Profilaktická, čiže preventívna dezinfekcia je významným faktorom kvalitného zdravia včelstiev. Aktuálnou pritom nie je len v období zimného pokoja, ale aj počas celého včelárskeho roku.
Už začiatkom marca je v horských oblastiach v prvej polovici marca potrebné očistiť podložky v podmetoch z dôvodu jarného preliečenia včelstiev Ekopolom pred kočovaním. Následne koncom marca, po monitoringu spádu klieštika je vhodné koncom marca pri priaznivejších teplotách vymeniť dná za vydezinfikované. Ide o vcelku jednoduchú manipuláciu, keďže včely už väčšinu zimných zásob spotrebovali a v úľoch sa nachádza asi do 10 kg zásob. Je preto vhodné, ak má včelár k dispozícii zásobu dien aspoň o štvrtinu väčšiu ako počet zazimovaných úľov pre jednoduchšiu výmenu.
Dnami počas včelárskeho roka a hlavne zimnej sezóny prechádzajú všetky patogény, včelie mŕtvolky, melivo a prakticky všetko čo do úľa zvonku prichádza, vrátané „odpadu“, ktorý včely z úľa vynášajú, alebo prepadne sitami. Všetky časti od monitorovacej podložky, cez kovové sitá až po samotné dno je potrebné mechanicky očistiť a následne vydezinfikovať napríklad v roztoku BATUR EX (0,5% roztok), expozícia 30 min.). BATUR EX je výhodným preto, lebo táto dezinfekčná látka sa na rozdiel od luhu sodného rýchlo odparí a dno je možné použiť už za niekoľko dní.
Dezinfekcia drevených častí
Už v jari je možné drevené časti úľov vydezinfikovať v parafínovom kúpeli. V prípade, že včelár objaví poškodenia, je ich potrebné predtým opraviť. Pred samotným vložením vydezinfikovaného dna pod nadstavky, je vhodné dno ošetriť prípravkom Certan B401 (v pomere 1:19) proti víjačke voštinovej (Galleria mellonella), ktorá využíva miesta, kde včely nemajú prístup a to spravidla pod sitom. Baktéria obsiahnutá v tomto prípravku je neškodná pre včely aj pre človeka, no voči víjačke je vysoko účinná.
Po prehliadke včelstiev AÚVL pred kočovaním, niekedy v polovici apríla, kedy už aj na severe Slovenska denné teploty dosahujú okolo 15 °C a včelám nevadí dlhšie otvorený úľ, včely spájame s odložencami za účelom výmeny matiek za mladé. Oslabené včelstvá posilňujeme odložencami tesne pred vykočovaním. Avšak aj za tejto teploty môže dôjsť k zachladnutiu plodu, ktorého je v tej dobe v úli na severe Slovenska 40 až 50, v silných rodinách okolo 60 dm², treba byť preto opatrný.
Toto spájanie a prehliadka sa zároveň využíva na výmenu troch nadstavkov (LG 2/3), ktoré v minuloročnom lete slúžili ako plodové a zároveň aj ako zimovacie, za vydezinfikované alebo nové. Odobrané nadstavky sa následne mechanicky očistia, oškrabe sa propolis a opäť sa vydezinfikujú v prípravkom BATUR EX. Následne ich v sezóne využívame ako medníky.
Dezinfikujeme aj počas leta
Počas letnej a znáškovej sezóny vykonávame „iba“ ľahšiu a nevyhnutnú dezinfekciu. Ide o dezinfikovanie včelárskych pomôcok metličiek, rozperákov, rukavíc, klietok matiek a pod. K zdraviu včelstiev prospieva aj oddeľovanie vybavenia. Pre odložence a domáce kmeňové včelstvá používame iné pomôcky ako pre kočovné včelstvá, aby sme sa vyhli prípadnému prenosu chorôb. Ak robíme odložence z kočovných včelstiev, tak iba do polovice júna. Každé percento zníženia rizika nákazy sa k začiatku včelárskeho roka znásobuje.
Oplodňáčiky dezinfikujeme po každej výmene osadenstva (jednej matky), dezinfekciu je nevyhnutné vykonávať najneskôr po dvoch matkách. V oplodniačikoch sú totiž typické slabou hygienou z dôvodu malého počtu včiel. Bez dezinfekcie spravidla tretia alebo každá ďalšia matka už býva nozematická, aj po vložení zdravej neoplodnenej matky. Ak si matky rozchovávame iba pre seba, tak päť-rámikové plemenáče a batérie (3×3 rámiky) používame iba raz alebo najviac dvakrát na krátku dobu. Preto ich v prípade dostatku času môžeme dezinfikovať už počas leta, po preložení včiel do čistého úľa. Ale na konci sezóny.
Veľká dezinfekcia
Jesennú, takzvanú veľkú dezinfekciu vykonávame až po ukončení sezóny po vytavení vosku, kedy už včely veľmi nelietajú, čiže v mesiacoch október a november. Vtedy rámiky dezinfikujeme ideálne v kotli luhom sodným, kryštalickou sódou a savom za tepla (80-90 °C). Ide o činnosť časovo náročnejšiu a je potrebné ju vykonávať vonku kvôli škodlivosti výparov. Pri teplejšom počasí najlepšie večer a v noci, keď už včely nelietajú.
Rámiky po vydezinfikovaní opláchneme prúdom čistej vody a mechanicky dočistíme. Následne ich necháme vetrať na voľnom priestranstve, na site pod v chránenom priestore pod strechou a neskôr uložíme za držiaky kde odvetrávajú do jari, čakajú na opravu a následné použitie. Medníky, dná, podložky, sitá, fólie, kŕmidlá, plemenáče, oplodňáčiky a pomôcky tiež preventívne dezinfikujeme napríklad v prípravku BATUR EX.
Pri dezinfekcii v kombinácii s luhom sodným (možné pridať aj kryštalickú sódu) a savom je potrebné dodržať expozíciu (ponorenie) dve až päť minút pri roztoku lúhu dve percentá (2 kg luhu sodného na 100 l vody). Pripravené roztoky je potrebné vymeniť maximálne po 24 hodinách za nové, účinné a nevyprchané.
Je dôležité zdôrazniť, že pri dezinfekcii chemickými látkami je nevyhnutné používať ochranné pomôcky ako gumové rukavice, okuliare, čižmy, zásteru, a podľa potreby, respektíve použitého dezinfekčného postupu aj plynovú masku s prislúchajúcim filtrom.
Vynikajúcim záverom procesu dezinfekcie je pre úle a vybavenie je tiež germicídne (modré) svetlo slúžiace na dezinfekciu priestorov a predmetov po dobu jednej až dvoch hodín. Je až 3 000-krát rýchlejšie ako dezinfekcia chlórom a 25-krát efektívnejšia ako kyselina chloritá, likviduje vírusy, plesne, baktérie, huby. Mnohí sme sa s ním stretli aj počas pandémie, kde slúžilo na dezinfekciu verejných priestorov, ambulancií, či napríklad výťahov. Jeho nevýhodou je, že je potrebný uzatvorený priestor a možnosť rozloženia vybavenia a úľov tak, aby boli osvietené všetky jeho časti. Vykonávať ju je potrebné mimo dosahu človeka, pre ktorého je UV žiarenie taktiež nebezpečné. Najlepšie v noci cez časový spínač.
Posledný krok, ale nemenej dôležitý, je po sezóne použiť na dezinfekciu pôdy pod úľmi na stálom stanovišti na začiatku zimnej sezóny použitím vápenného mlieka (1kg haseného vápna a na 9l vody) alebo v záhradníctve kúpeného dusíkatého vápna na dezinfekciu pôdy.
Prirodzene, možnosti dezinfekcie sú ďaleko širšie ako sme v článku popísali. Výber dostupných metód je na každom včelárovi. Z dlhoročnej praxe asistentov úradného veterinárneho lekára je zrejmé, že podcenenie preventívnej dezinfekcie je vážnou chybou, významne ovplyvňujúcou nielen zdravie včelstva, ale aj jeho rozvoj a výnosy. Je to práca, ktorú nie je veľmi vidieť, no bolí menej a je menej nákladná ako dezinfekcia ohnisková.